Input:

Verejné financie a nakladanie s nimi

11.5.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2.9 Verejné financie a nakladanie s nimi

Dr. Jozef Sýkora, MBA

Financovanie jednotky dobrovoľnej požiarnej ochrany

Dobrovoľná požiarna ochrana ako aj jej organizačné jednotky (v obciach sú pôsobiace dobrovoľné hasičské zbory) sú dobrovoľnými občianskymi združeniami. Tieto majú právo v súlade so zákonom č. 583/2004 Z. z. sa uchádzať o finančné prostriedky z rozpočtu obce. Spôsobom financovania ich činnosti, ak je tento zámer použitý na verejnoprospešné účely a účely všeobecného charakteru pre občanov obce, môže na základe žiadosti a splnení podmienok definovaných interným aktom obce získať finančnú dotáciu. Táto dotácia sa poskytuje z rozpočtu obce pre právnické osoby, ktoré sídlia v príslušnej obci, ktorej je žiadosť o finančnú dotáciu zasielaná, alebo vykonávajú činnosť, či službu pre občanov tejto obce (ustanovenie § 7 ods. 4 zákona). V súlade s ustanovením § 7 ods. 6 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy musí mať obec tento zámer poskytnutia finančnej dotácie zabezpečenia v rozpočte v príslušnom rozpočtovom roku. Je potrebné spomenúť, že obec nemôže poskytnúť do správy tomuto občianskemu združeniu obecný majetok, a to v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Takéto právo prechodu majetku z vlastníka na správcu prislúcha iba zriadenej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácii obce.

Zriadenie elokovaného pracoviska školy

Predmetná oblasť je často diskutovanou a prináša so sebou rad povinností i obmedzení. Samotný zákon upravujúci oblasť školskej samosprávy a financovania - zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 596/2003 Z. z.) spresňuje, že obec má právo zriadiť pre potreby vzdelávacej činnosti elokované pracovisko/triedu, a to výlučne dvoma spôsobmi. Prvým je zaradenie do organizačnej štruktúry materskej školy zriadenej obcou a druhá alternatíva je zaradenie do štruktúry základnej školy. Okrem spomínaných alternatív nemôže obec zaradiť elokované pracovisko školy do organizačnej štruktúry príspevkovej či rozpočtovej organizácie. Aj keď obe sú právnickými osobami, nemajú zo zákona č. 596/2003 Z. z. ustanovené právo pre zaradenie a vedenie elokovaného pracoviska. Pri zámere zriadenia elokovaného pracoviska musí obec dodržať podmienku informovania Ministerstva školstva, ktoré je oprávnené zaradiť, respektíve nezaradiť elokované pracovisko do siete. Druhá podmienka, ktorú obec musí dodržať, sa týka existencie právnickej osoby organizácie, kam obec má zámer zaradiť elokované pracovisko. Obec teda nemá okrem spomenutých dvoch možností škôl inú alternatívu pre zaradenie a zriadenie elokovaného pracoviska (pozn. autora: elokované pracovisko nemôže byť samostatne právnickou osobou). Zriadenie školy sa v podmienkach obcí v nadväznosti na zákon č. 596/2003 Z. z. realizuje formou všeobecne záväzného nariadenia, ktoré schvaľuje obecné zastupiteľstvo. S tým sa spája povinnosť podľa zákona č. 369/1990 Zb. zverejniť zámer zriadenia a samotný návrh všeobecne záväzného nariadenia na úradnej tabuli obce a aj na webovom sídle, ak ho má v účinnosti. Lehota pre takého konanie je stanovená na minimálne pätnásť kalendárnych dní.

Disponovanie s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu

Subjekt verejnej správy (obec) postupuje v prípade dotácie zo štátneho rozpočtu na prenesený výkon štátnej správy v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. Podľa ustanovenia § 8a ods. 2 sa z výdavkov štátneho rozpočtu, v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, poskytujú dotácie obciam a vyšším územným celkom na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy. Zákon stanovuje, že použitie dotácií podlieha povinnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom. Nevyčerpané prostriedky sa nevracajú, ak ich suma nepresiahne 5 EUR. V prípade, ak suma dotácie presiahne 5 EUR, je povinnosťou obce vrátiť tieto prostriedky do štátneho rozpočtu, pričom tak vykoná pri zúčtovaní so štátnym rozpočtom. Táto povinnosť nadväzuje na ustanovenie § 7 zákona, podľa ktorého výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu ako aj vrátky príspevkov, dotácií a odvody vyplývajúce zo zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom sú príjmom štátneho rozpočtu. Uvedený zákon spresňuje, že prílohou žiadosti sú doklady preukazujúce splnenie podmienok na poskytnutie dotácie. Na základe rozhodnutia poskytovateľa dotácie možno doklady preukazujúce splnenie podmienok na poskytnutie dotácie predložiť najneskôr do schválenia poskytnutia dotácie.

V nadväznosti na štátny rozpočet možno upriamiť pozornosť i na oblasť poskytovania dotácií prostredníctvom Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktoré je oprávnené transferovať prostriedky i pre obce. Najväčší podiel takýchto dotácií smeruje na majetkovú oblasť obcí, pričom na základe žiadosti o dotáciu môže obec požiadať o prostriedky, ktoré budú určené na opravu a modernizáciu majetku obce alebo riešenie mimoriadneho stavu, či údržbu verejného osvetlenia alebo rozhlasu. Takáto dotácia môže byť poskytnutá len v prípade, ak obec nemá záväzky voči štátnemu rozpočtu, ktoré nie sú usporiadané za minulé roky a zároveň sa neposkytuje na splátky úverov či miezd, alebo na refundácie a podobne. 
UCTO

Ak je obci priznaný kapitálový transfer (v našom prípade na obstaranie určitého dlhodobého majetku), obec účtuje o príjme transferu zo štátneho rozpočtu - prostredníctvom určenej kapitoly - ako príjme na účet 221 súvzťažne s účtom 357. Následne obstaranie majetku účtuje cez účet 04x súvzťažne s účtom 321 v príslušnej analytickej evidencii. Obec v rovnakom období zúčtováva kapitálový transfer do výnosov budúcich období cez účet 357 súvzťažne s účtom 384. V čase vytvorenia opravných položiek, odpisov aktuálnej zostatkovej ceny zúčtuje daný transfer (z predošlého obdobia, kedy bolo predtým účtované ako výnose v budúcom období) prostredníctvom účtu 384 účtu 694.

Reprezentačné účely

Zákon č. 523/2004 Z. z. spomína v ustanovení § 34 právo subjektu verejnej správy (obce), aby vo svojom rozpočte vyhradila časť finančných prostriedkov pre účely reprezentácie. Podľa spomínaného ustanovenia je teda subjekt verejnej správy oprávnený uhrádzať zo svojho rozpočtu v nevyhnutnom rozsahu aj výdavky na reprezentačné a propagačné účely. Pre tieto účely je vhodné, aby mala obec vypracovanú internú smernicu, ktorá obsahuje maximálnu výšku nákladov, povolené výdavky ako aj spôsob vyúčtovania či obstarania tovarov, alebo služieb spojených s reprezentačnými a propagačnými účelmi. Je teda právom obce preplatiť tento výdavok, ak interná smernica (ak ju má obec v účinnosti) umožňuje tento spôsob úhrady. V prípade, ak interná smernica nie je v obci zavedená, je potrebné sa zamerať, či výdavok súvisí s kritériom podľa ustanovenia § 34, kde ide o nevyhnutný rozsah pre účel reprezentácie a propagácie obce. V tomto prípade, ak sú dodržané spomenuté zákonné podmienky, nárok na preplatenie zamestnancovi je opodstatnený. Aj publikácia nadväzuje na oblasť reprezentačných výdavkov a v prílohovej časti obsahuje vzor internej smernice pre zapracovanie do praxe, prípadne pre vytvorenie osnovy, čo by mala interná smernica obsahovať, aby bola účinná a efektívna. V rámci reprezentácie možno upriamiť pozornosť i na propagačné účely, ktoré sú tiež v obci (rovnako ako aj v organizáciách) povolené. I smernica, ktorá tvorí prílohu tejto publikácie spomína propagačné účely obce. Odlišným prípadom, i keď týkajúci sa propagácie, je príjem z propagácie tretej strany v obecnom periodiku alebo webovom sídle. Je potrebné upozorniť na skutočnosť, kedy orgán verejnej správy poskytne z rozpočtu prostriedky, ktoré prijímateľ použije na propagáciu subjektu. I keď sa poskytnutie prostriedkov spája s vyúčtovaním a predložením relevantných dokladov o propagácii subjektu, ide o obchádzanie zákona č. 583/2004 Z. z., kedy sa z rozpočtu obce poskytujú dotácie na zákonom stanovený účel (tým nie je účel propagácie, či reprezentácie) a zároveň nie je dodržaný zákon č. 523/2004 Z. z., podľa ktorého sa prostriedky na propagáciu používajú a nie poskytujú (pozn. autora: podľa zákona je obec oprávnená uhrádzať takého výdavky v nevyhnutnej miere).

KLASIFIK

Obec príjem z reklamy ako o ponúknutej službe verejnosti (právnickým osobám a fyzických osobám) klasifikuje prostredníctvom opatrenia do príslušnej ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie 223 Poplatky a platby z nepriemyselného a náhodného predaja a služieb, a to na položku klasifikácie 223001 Za predaj výrobkov, tovarov a služieb.

Dobropis k faktúre ako porušenie finančnej disciplíny

Pre naplnenie skutkovej podstaty porušenia finančnej disciplíny v prípade úhrady verejných prostriedkov sa predpokladá neexistencia preukázateľnosti alebo vyššieho čerpania. V prípade faktúry, ktorá znela na určitú sumu, ktorá bola uhradená a následne dobropisom vrátená v nasledujúcom zúčtovacom období, nie je porušená finančná disciplína v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. Úhrada faktúry, ktorá bola v nasledovnom mesiaci dobropisovaná, bola realizovaná formou preukázateľného dokladu, čo nemožno definovať ako neúčelné vynaloženie verejných prostriedkov.

Povinnosť monitorovacej správy v čase rozpočtového provizória

Obec sleduje v priebehu rozpočtového roku vývoj hospodárenia. Ide o obligatórnu povinnosť vzhľadom na rozpočtový pohyb príjmov a výdavkov, ktorý je potrebné vykonávať v intervaloch stanovených interným aktom obce i počas rozpočtového provizória. V zmysle zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú s rozpočtom obce po jeho schválení.

Samotná frekvencia vykonávania (sledovania vývoju hospodárenia) monitoringu rozpočtu je na vôli subjektu územnej samosprávy. Pri hodnotení vývoja hospodárenia v rozpočtovom provizóriu sa sleduje najmä zákonná povinnosť dodržiavania ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, pričom výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória nesmú v každom mesiaci rozpočtového roku prekročiť 1/12 celkových výdavkov schváleného rozpočtu obce predchádzajúceho rozpočtu. V prípade príjmovej časti sa porovnáva skutočné plnenie príjmov za obdobie stanovené obcou so stavom predchádzajúceho schváleného rozpočtu obce. Ciele a zámery ostávajú tzv. zmrazené, a teda len v intenciách schváleného rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roku. V súlade s ustanovením § 12 ods. 3 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy obec môže vykonávať zmeny v prípade zvýšenia príjmovej časti. Je na zvážení obce, či monitorovanie rozpočtu počas provizória bude realizovať v termínoch stanovených interným aktom, alebo ho vykoná ku koncu rozpočtového provizória, čo je potrebné predtým mať upravené i v internej norme, ak by sa rozpočtové provizórium opakovalo i v iných rokoch. Týmto konaním obec zabezpečí dodržania zákonného ustanovenia sledovania rozpočtu, ako aj vie informovať obecné zastupiteľstvo o dodržiavaní maximálne prípustnej hladiny výdavkov predchádzajúceho rozpočtu i plnenie príjmovej časti provizória.

Rozpočtové provizórium, ktoré zákon upravuje v ustanovení § 11, sa novelou dopĺňal o povinnosť poskytovať Ministerstvu financií Slovenskej republiky (prostredníctvom RIS.SAM) v období rozpočtového provizória informácie schváleného rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roku.

Peňažné fondy a ich použitie

Zákon č. 583/2004 Z. z. stanovuje obci právo použiť na svoje potreby prostriedky peňažných fondov ako samostatných (teda nie mimorozpočtových zdrojov, čo bolo zákonom zrušené) zdrojov. V zmysle opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/010175/2004-42 sú prostriedky rezervného fondu finančné operácie. Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy stanovuje v § 5 ods. 2, že obec môže na plnenie svojich úloh použiť aj prostriedky samostatných peňažných fondov. Následne v ustanoveniach § 10 zákona spomína, že kapitálový rozpočet sa môže zostaviť ako schodkový, ak tento schodok možno kryť zostatkami finančných prostriedkov obce. Ostatným prípadom je použitie v prípade mimoriadnych potrieb a skutočností v rámci rozpočtového roku, kedy možno použiť prostriedky rezervného fondu (ako peňažného fondu obce) na úhradu bežných výdavkov. Takéto použitie musí byť schválené obecným zastupiteľstvom. Zákon o rozpočtových pravidlách územnej správy nezakazuje, aby sa prostriedky peňažným fondov a ich následné použitie po schválení obecným zastupiteľstvom použili priamo v procese schvaľovania rozpočtu obce, ak tieto prostriedky fondov obec použije v priebehu rozpočtového roku. Tým je myslené, že zámer použitia peňažných prostriedkov obec neplánuje (nerozpočtuje) použiť v priebehu roka nasledujúceho, pre ktorý tvorí rozpočet. Je potrebné spomenúť, že v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v prípade schodku rozpočtu v priebehu roka je tento schodok financovaný z prostriedkov peňažných fondov a tento spôsob obecné zastupiteľstvo prerokuje spolu so záverečným účtom obce. Podľa ustanovenia § 10 ods. 9 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy prostriedky rezervného fondu môže obec na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva použiť aj na úhradu záväzkov bežného rozpočtu, ktoré vznikli v predchádzajúcich rozpočtových rokoch, maximálne v sume prebytku bežného rozpočtu vykázaného za predchádzajúci rozpočtový rok. Taktiež tieto prostriedky môže v priebehu rozpočtového roku použiť v prípade škodových či mimoriadnych udalostí (kam patria i udalosti, ak nie sú kryté príjmami bežného rozpočtu a nie sú rozpočtované na príslušný rozpočtový rok). Pripomínam, že zákonné ustanovenie o použití peňažných fondov v priebehu rozpočtového roku je potrebné dodržať, a teda samotné schválenie použitia týchto fondov obec neplánuje pre rok nasledujúci, ale použije ich v priebehu rozpočtového roku, v ktorom tento zámer použitia schvaľuje. V prostredí územnej samosprávy je zákonné zriadiť rezervný fond aj v rozpočtovej organizácii. Odporúčam, aby percento jeho tvorby určilo priamo obecné zastupiteľstvo.

O použití peňažných fondov rozhoduje obecné zastupiteľstvo. Zákon č. 583/2004 Z. z. nestanovuje termín, dokedy možno tieto prostriedky použiť alebo ich retrospektívne použitie a zapojenie do rozpočtu. Obec má právo v zmysle spomínaných ustanovení použiť tieto prostriedky na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami svojho rozpočtu v priebehu rozpočtového roku. Výdavok vzniknutý v januári musel byť krytý rozpočtom (kapitálový výdavok). Ak prišlo k úhrade z kapitálových výdavkov, má právo obec konať práve v zmysle predošlej vety. Ak doteraz nebola daná akcia uhradená, má obec povinnosť zabezpečiť v rozpočte prostriedky na takúto úhradu v čase realizácie investičnej akcie, a teda zapojenie peňažných fondov do rozpočtu malo byť realizované počas rozpočtového roku.

Účasť obce v združení právnických osôb

Podľa zákona č. 369/1990 Zb. obec môže svoje úlohy financovať aj z prostriedkov združených s inými obcami, so samosprávnymi krajmi a s inými právnickými osobami alebo fyzickými osobami. Združenie právnických osôb je podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník právnickou osobou. Združenie vedie jednoduché účtovníctvo, a to v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 431/2002 Z. z. Podľa neho nie je združenie (pri nedosahovaní zákonného objemu ziskov a počtu zamestnancov) povinné zverejňovať účtovné závierky prostredníctvom Datacentra. Je teda na vôli združenia, či tak bude konať. Ak združenie podniká (dosahuje príjmy), účtuje v zmysle opatrenia Ministerstva financií SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov. Ak sa odpisuje dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve, účtovné odpisy sa vykonávajú zo spoluvlastníckeho podielu každého spoluvlastníka. V nadväznosti na menované sa s účasťou obce v združení spája i povinnosť/možnosť úhrady členského.

UCTO

Členské príspevky vyberá združenie obcí, ak tak ustanovuje interný akt (stanovy). Je potrebné upozorniť, že pre túto oblasť musia obce dodržiavať ustanovenie § 51 ods. 3 opatrenia. Na účte 396 – Spojovací účet pri združení sa v účtovníctve správcu združenia a v účtovníctve účastníkov združenia účtuje o vložených prostriedkoch a iných účtovných prípadoch. V rámci uzatvorenia účtovných kníh sa vzájomne odsúhlasuje účtovanie na účte 396 - Spojovací účet pri združení medzi správcom združenia a jednotlivými účastníkmi združenia. Účtovanie na účte 396 sa usporiada tak, aby sa zabezpečili údaje o podieloch jednotlivých účastníkov združenia na jeho majetku, výnosoch a nákladoch. Združenie v zmysle už menovaného ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 583/2004 Z. z. vedie prostriedky združenia na samostatnom účte. Obec poskytne prostriedky združeniu (definované ako členské príspevky) pri účtovaní prostredníctvom účtu 395 súvzťažne s účtom 221. Obec, ktorá spravuje prostriedky združenia, môže prostredníctvom účtu 385 účtovať o pohľadávke z nezaplatených zvýšených členských príspevkov, pričom podľa ustanovenia § 50 ods. 14 opatrenia sa prostredníctvom účtu 385 účtujú pohľadávky týkajúce sa príjmov budúcich období, ktoré časovo a vecne patria do bežného účtovného obdobia obce. Možno spomenúť, že analytické účty i k účtom účtovnej skupiny triedy 3 sa vytvárajú podľa jednotlivých dlžníkov a veriteľov, ich rovnorodých skupín (ak sa nevedie analytická evidencia a podľa jednotlivých druhov mien).

Zároveň uvádzam i účtovanie v obci, ktorá je sídlom daného združenia obcí. Vtedy obec účtuje o príjme bežného transferu zo štátneho rozpočtu cez účet 221 v príslušnej analytike súvzťažne s účtom 357. Následne účtuje o vzniku záväzku pri účtovaní na nákladový účet súvzťažne s účtom dodávateľským. Prevod vlastných prostriedkov združeniu obcí účtuje cez účet 395 súvzťažne s účtom 221. Príjem prostriedkov (bežného transferu) od účastníkov združenia je účtovaní v sídelnej obci cez účet 396 súvzťažne s účtom 221. Zúčtovanie transferov s účastníkmi združenia je účtované cez účet 396 súvzťažne s účtom 693 a so štátnym rozpočtom cez účet 357 súvzťažne s účtom 693.

Sobáš mimo úradnej miestnosti - práva a povinnosti obce

Obec má právo v zmysle menovaného ustanovenia normatívneho právneho aktu vykonávať sobášnu činnosť, ktorá patrí do kompetencie obcí aj mimo určeného priestoru v obci. Obec v tomto prípade vydá interným aktom zakotvenie iného ako úradného obcou určeného priestoru pre výkon sobáša. Túto internú smernicu schvaľuje svojím uznesením obecné zastupiteľstvo alebo starosta obce, pričom poplatková povinnosť súvisiaca s výkonom sobášnej činnosti obce musí byť zadefinovaná v internej smernici. Je vhodné spomenúť, že obec nie je viazaná iným normatívnym právnym aktom a ani odporúčaniami Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, v prípade výkonu sobášnej činnosti mimo určenú miestnosť. Obec si teda môže zadefinovať i príplatok za výkon sobášnej činnosti, ak je sobáš vykonávaný mimo určený čas, v čase štátneho sviatku alebo podobne.

Starosta obce v tomto prípade nie je oprávnený na priznanie pôžitku z výkonu jeho funkcie ako sobášiaceho. Takého právo je priznané výlučne zamestnancovi matriky, a to na ošatné a úpravu zovňajšku. Ak by starostovi boli poskytnuté tieto prostriedky z rozpočtu obce, prišlo by k porušeniu finančnej disciplíny.

Dobrovoľníctvo a povinnosti obce

Obec má právo uzatvoriť zmluvu o výkone dobrovoľníckej činnosti v zmysle normatívneho právneho predpisu - zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon). V zmysle ustanovenia § 7 sa na obec (ako aj na organizáciu v zriaďovateľskej pôsobnosti) vzťahuje povinnosť dodržania zámeru dobrovoľníctva, a to najmä na administratívne práce, sociálne, verejnoprospešné, kultivačné, práca s mládežou a skupinami ľudí či detí a podobne. Predmetná zmluva musí byť písomná a nie je možné ju vykonávať v pracovnoprávnom pomere, a teda nevzťahuje sa na ňu zákon č. 311/2001 Z. z. Zároveň v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 má právo obec vyžadovať evidenciu času dobrovoľníka, pričom to nie je zo zákona povinnosťou. Obec, ktorá zmluvu s dobrovoľníkom uzatvorila, má právo si zvoliť, v akých intervaloch bude čas dobrovoľníckej činnosti evidovaný, zároveň má právo evidenciu nevykonávať vôbec. Je potrebné spomenúť, že zmluva o dobrovoľníckej činnosti je realizovaná bezodplatne bez nároku na honorár či odmenu. Takto definovaná zmluva je i na základe dohody oboch zmluvných strán uzatvorená v zmysle zásady bezodplatnosti, ktorú zákon vyžaduje. Keďže zo zmluvy o výkone dobrovoľníckej činnosti neplynú majetkové pôžitky vo forme odmeny či honoráru, nemá zmluva súvis s povinnosťou daňového priznania alebo zrážky dane z príjmu. V zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov má dobrovoľník právo na uplatnenie 3 % zo zaplatených daní z príjmu. V tom prípade ide o zaplatené dane z príjmu, ktorý je odplatou za výkon závislej činnosti (pracovnoprávny pomer, dohody mimo pracovného pomeru, živnosť, štátnozamestnanecký pomer a podobne). K uplatneniu 3 % zo zaplatených daní je potrebné predložiť doklad o výkone dobrovoľníckej činnosti, ktorá musí byť vykonávaná aspoň v minimálnom zákonnom čase podľa ustanovenia § 50 ods. 1 písm. a) ZDP

Depozitný účet rozpočtovej organizácie

V tejto časti sa budeme venovať spôsobu zákonného nakladania s depozitným účtom, obmedzeniam a časovým limitom upraveným zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V praxi najčastejšie nazývaný ako depozitný účet, ktorý predstavuje doplnkový účet. V súlade s ustanovením § 26 ods. 3 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy prostriedky určené na výplatu miezd zamestnancov za mesiac december, ktoré sa uskutočnia v januári nasledujúceho rozpočtového roku, môže rozpočtová organizácia previesť na účet cudzích prostriedkov (depozitný účet). Treba uviesť, že depozitný účet je účtom samostatným (t. j. nie mimorozpočtovým, čo bolo zrušené novelizáciou zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy).

Upozornenie pre príspevkové organizácie:

Príspevkové organizácie uhrádzajú mzdy za mesiac december 2019 z bežného účtu a depozitný účet nepoužívajú.

Otázka č. 1:

Musí byť depozitný účet vedený v peňažnom ústave (banke) s kreditnými úrokmi?

Odpoveď:

Nie, táto povinnosť nie je zákonom ani iným normatívnym právnym aktom či opatrením určená. Je plne na rozhodnutí štatutára rozpočtovej organizácie, aký účet pre zriadenie depozitného účtu si vyberie. Zároveň spomínam, že výber prostriedkov v hotovosti pre účely úhrady mzdy je v takomto prípade povolený. Príjem prostriedkov na účet cudzích prostriedkov (depozitný účet) sa neklasifikuje.

Otázka č. 2:

Je povinnosťou, aby príspevková organizácia mala zriadený depozitný účet?

Odpoveď:

Príspevková organizácia nemá oprávnenie na vedenie depozitného účtu, pričom všetky svoje výdavky realizuje priamo z bežného účtu (ustanovenie § 26 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy). Rovnako postupuje iná právnická osoba a fyzická osoba, ktorej sa na účely úhrady miezd a odvodov poskytli prostriedky štátneho rozpočtu.

Otázka č. 3:

Overuje sa depozitný účet základnou finančnou kontrolou?

Odpoveď:

Áno, depozitný účet podlieha overeniu základnou finančnou kontrolou, a to v čase prevodu prostriedkov a pri ich použití priamo z depozitného účtu – mzdy, odvody a zrážky za december 2019 v januári 2020.

Otázka č. 4:

Ako postupovať, ak rozpočtová organizácia eviduje koncom januára 2020 zostatok na depozitnom účte?

Odpoveď:

Zostatok prostriedkov na účte cudzích prostriedkov po výplate miezd sa odvedie do rozpočtu, pričom na účte cudzích prostriedkov sa nepoužije ekonomická klasifikácia rozpočtovej klasifikácie. Výdavok príslušných prostriedkov za mesiac december 2019 na účet cudzích prostriedkov sa klasifikuje zodpovedajúcimi podpoložkami ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie z kategórie 610, 620, 630, ktoré prislúchajú k výplate miezd za mesiac december 2019. Výdavok na úhradu miezd sa neklasifikuje (v januári 2020 za mzdy za mesiac december 2019).

Otázka č. 5:

Môže rozpočtová organizácia v nasledujúcom roku previesť prostriedky na svoj rozpočtový príjmový účet?

Odpoveď:

Nie, rozpočtová organizácia prevádza prostriedky z depozitného účtu priamo do rozpočtu mesta, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku, či štátneho rozpočtu (pozn. autora: podľa charakteru zriaďovateľa).

Otázka č. 6:

Je povinnosťou, aby o zriadení depozitného účtu rozhodoval zriaďovateľ rozpočtovej organizácie?

Odpoveď:

O depozitnom účte rozhoduje štatutár rozpočtovej organizácie (riaditeľ), pričom zriaďovateľ môže určiť alternatívu iba ako metodické odporúčanie či zapracovanie v Zásadách hospodárenia (najmä v prípade územnej samosprávy).

Špecifický príjem obce

Obec podľa zákona č. 583/2004 Z. z. môže za odplatu (v prípade inzercie právnickou osobou alebo fyzickou osobou) prijať prostriedky do svojho rozpočtu. S uverejnením ponuky a inzercie v obecnom periodiku sa nespájajú iné povinnosti, okrem povinnosti daňovej. Zákon č. 595/2003 Z. z. určuje, že v prípade obcí a vyšších územných celkov (ako subjektov územnej samosprávy a zároveň právnických osôb) sa nevzťahuje preddavkové platenie dane z príjmov. Podľa ustanovenia § 12 ods. 2 ZDP predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 ZDP. V zmysle menovaného obec za príjem z inzercie (tú definuje normatívny právny akt ako príjem z reklamy v prospech obce) realizuje daň z príjmu zrážkou z celkového príjmu z reklamy, a to vo výške 19 % z predmetného


 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: