Input:

Nakladanie s majetkom a majetkovými právami

11.5.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2.2 Nakladanie s majetkom a majetkovými právami

Mgr. Jozef Sýkora, MBA

Menovaná oblasť je často diskutovaná verejnosťou a samotné normatívne akty požadujú hospodárne, efektívne, účelné a účinné nakladanie s verejnými prostriedkami. K tomu možno spomenúť, že generálny zákon pre majetkovoprávnu oblasť je zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej v publikácii len zákon č. 138/1991 Zb.). Ako riešiť obchodné verejné súťaže a presuny majetku v obci? Čo s príjmom a s povinnosťou odvodu dane z príjmu? Na predmetné otázky, ako aj iné, je možné nájsť odpovede v nasledovnej časti publikácie.

Presun správy majetku obce a likvidácia majetku

Podľa zákona o majetku obcí má právo obec ako subjekt územnej samosprávy disponovať s majetkom, a teda aj previesť ho na inú osobu (fyzickú, či právnickú osobu). Prevodom sa rozumie okrem predaja i nájom alebo správa (dočasné užívanie). Na platnosť zmluvy o prevode správy sa vyžaduje súhlas obce, ak to určia zásady hospodárenia s majetkom obce. V prípade prevodu majetku takto oprávňuje obec zákon o majetku obcí, pričom prevod majetku môže vykonať i v prípade založenej právnickej osobe (v tom prípade je právnická osoba v postavení nájomcu). Okrem týchto spôsobom má právo obec podľa ustanovenia § 9a ods. 7 zákona o majetku obcí predať majetok právnickej osobe v zakladateľskej pôsobnosti. Právom obce je taktiež postupovať v prípade prenájmu majetku právnickej osobe pri dodržaní v súlade s ustanoveniami § 9a ods. 9 zákona o majetku obcí. Zákon teda vyžaduje, aby nájom majetku bol ocenený v takej cene, ktorá je zhodná s cenami nájmu podobného charakteru v rovnakých podmienkach a čase prenájmu. V prípade nehnuteľnosti ide o náročnejšie ocenenie (stanovenie nájomného), pričom je vhodné zvážiť i účasť znalca, ako aj majetku (jeho odpísania, využitia, pozemku a podobne). Taktiež je potrebné v prípade stanovenia nájomného určiť hodnotu majetku v zmysle majetkovej evidencie, ktorá sa v predmetnej nehnuteľnosti nachádza. Je vhodné spomenúť, že zákon o majetku obcí povoľuje, aby v prípade dôvodov hodných osobitného zreteľa obecné zastupiteľstvo po definovaní majetkových práv stanovilo nižšiu cenu prenájmu. S tým sa viaže povinnosť zverejniť zámer najmenej na 15 dní pred schvaľovaním nájmu obecným zastupiteľstvom na svojej úradnej tabuli a na svojej internetovej stránke, ak ju má obec zriadenú, pričom tento zámer musí byť zverejnený počas celej tejto doby. V prípade zámeru prenájmu majetku je vhodné odporučiť definovanie si kritérií, prípadne finančných limitov podľa stavu majetku a jeho odpísania, ako aj miery využiteľnosti v zásadách hospodárenia s majetkom obce. Upozorňujem, že v prípade nájmu podľa ustanovenia § 14 ods. 3 zákona o majetku obcí, organizácie založené (právnické osoby) alebo zriadené obcou (rozpočtové alebo príspevkové organizácie), ktoré vykonávajú správu nehnuteľného majetku obce, navrhujú na strediská geodézie zapísať správu majetku obce.

V súlade so zákonom č. 138/1991 Zb. a opatrenia v zmysle ustanovenia § 28 ods. 1 písm. d) sa na účte 042 účtuje o majetku, ktorého obstarávacia cena sa zvyšuje o náklady spojené s jeho obstaraním. V zmysle menovaného ustanovenia sa na tento účet zaraďuje i hodnota projektovej dokumentácie. Takého zaradenie (evidencia) na príslušnom účte účtovného rozvrhu obce je platná len po dobu, pokým sa majetok nezaradí do riadneho užívania obcou, prípadne jeho prevodu (zverenia) do správy inej organizácie. Následne sa hodnota majetku aj s jeho nákladmi na zriadenie, či obstaranie zaradí na príslušný účet majetkovej triedy. Samotné prenesenie súčasti majetku (jej projektovej dokumentácie) formou odňatia z majetku obce do správy príspevkovej organizácie nie je možné, a to v zmysle ustanovení § 28 opatrenia. Je v súlade so zákonom o majetku obcí, ak sa obec rozhodne zveriť do správy obecný majetok svojej príspevkovej organizácie. Takého konanie musí mať písomný charakter a správca majetku sa zaväzuje, že ho bude využívať vo svoj prospech, zabezpečí jeho ochranu a bude o tomto majetku účtovať. Je potrebné spomenúť, že obec by mala vo svojich zásadách hospodárenia upraviť i postup prenechania majetku a jeho súčastí do správy organizácií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Ako sa vykoná v prípade vyradenia a delimitácie majetku základná finančná kontrola?

Subjekt verejnej správy overí pri základnej finančnej kontrole súlad vyradenia so Zásadami hospodárenia a prípadne zmluvou (ak sa vyraďuje majetok odpredajom). Takýto súlad overia minimálne dvaja zamestnanci, z čoho je jeden zodpovedný zamestnanec a druhý je vedúci zamestnanec alebo štatutár (starosta obce). V prípade delimitácie majetku a iného prevodu správy sa overí súlad so Zásadami hospodárenia s majetkom obce (ako vnútornou smernicou) a zmluvou o prevode správy. Overenie vykonajú rovnaké osoby ako v prípade spomínaného prípadu vyradenia majetku z majetkovej evidencie obce.

Priamy predaj majetku obce

Inštitút priameho predaja obecného majetku na základe žiadosti zakotvuje zákon č. 138/1991 Zb. Obecné zastupiteľstvo na základe trojpätinovej väčšiny hlasov všetkých poslancov obecného zastupiteľstva môže rozhodnúť o spôsobe prevodu vlastníctva (priamym predajom) na dotyčného obyvateľa obce. Tento osobitný zreteľ musí byť riadne zdôvodnený. Ako dôvod osobitného zreteľa môže obecné zastupiteľstvo definovať časový rozsah využívania majetku obce bezodplatne, využívanie majetku na verejný účel alebo iný dôvod, ktorý je pre obec prospešný. Upozorňujem, že tento dôvod musí byť adekvátny, relevantný a v súlade s menovaným ustanovením zákona o majetku obcí. V zmysle ustanovenia § 9a ods. 8 zákona č. 138/1991 Zb. pri špecifikovaní osobitného zreteľa sa nevzťahuje povinnosť priameho predaja najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Povinnosťou obce je v tomto prípade zverejnenie zámeru osobitného predaja najmenej 15 dní pred schvaľovaním prevodu obecným zastupiteľstvom na svojej úradnej tabuli a na svojej internetovej stránke, ak ju má obec zriadenú. Pri stanovení kúpnej ceny je ale potrebné dodržať obligatórne ustanovenie § 7 ods. 2 zákona o majetku obcí, podľa ktorého obec a orgány obce sú povinné majetok zhodnocovať a zveľaďovať.

Zápis obecného majetku do katastra

Správca majetku podľa ustanovenia § 6 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. vykonáva právne úkony pri správe majetku obce v mene obce. Správca koná v mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje. Podľa ustanovenia § 14 ods. 3 zákona č. 138/1991 Zb. organizácie založené alebo zriadené obcou (v postavení správcov majetku), ktoré vykonávajú správu nehnuteľného majetku, navrhujú na strediská geodézie zapísať správu majetku obce. Tento zápis do evidencie nehnuteľností sú povinné uskutočniť do 12 mesiacov odo dňa jeho právneho nároku týkajúceho nadobudnutia majetku. Osobitným zákonom (resp. vykonávacím) je zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej v publikácii len katastrálny zákon). V zmysle ustanovenia § 1 ods. 1 súčasťou katastra sú údaje o právach k nehnuteľnostiam. K týmto právam patria i tie, ktoré vyplývajú zo správy majetku obcí alebo vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov. V súlade s ustanovením § 34 ods. 1 sa do katastra nehnuteľností spomínané práva (práva z nájomných vzťahov alebo správy majetku obcí inými organizáciami, či právnickými osobami) zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín (pozn. autora: tú vykonáva orgán štátnej správy, pričom v miestnej úrovni je týmto orgánom príslušný okresný úrad). Návrh na vykonanie takéhoto záznamu sa realizuje v zmysle ustanovenia § 35 ods. 2, pričom obsahuje údaje o navrhovateľovi, názov okresného úradu, ktorému sa adresuje, listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti a jej prílohy. Zásady hospodárenia s majetkom obce môžu zakotvovať spôsob a proces zápisu v prípade správy majetku obcí alebo nadobudnutím tohto majetku. Je vhodné spomenúť, že táto právna úprava sa týka najmä správy majetku obcí, kde organizácia alebo právnická osoba je v postavení správcu. Dlhodobý nájom majetku obce (pozemky) sa zapisuje do evidencie katastra, ak tento nájom trvá viac ako päť rokov, a to v zmysle vyššie menovaného ustanovenia katastrálneho zákona.

Zriadenie obecnej obchodnej spoločnosti - spôsob riešenia

Zákon oprávňuje obecné zastupiteľstvo zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti. Podľa ustanovenia § 6 ods. 5 môže obec zo svojho majetku založiť právnickú osobu. Právnickou osobou sa rozumejú všetky typy spoločností, ktoré ustanovuje zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, a teda stanovenie právnej formy nie je zákonom presne definovaná. V praxi najčastejšie subjekt územnej samosprávy (v postavení zakladateľa) zakladá spoločnosť s ručeným obmedzením ako najmenej rizikovú obchodnú spoločnosť s určením pôsobnosti dozornej rady (na účelom kontroly v rámci obchodnej spoločnosti) a s funkciou valného zhromaždenia, ktoré vykonáva výlučne starosta obce. Okrem menovaného typu obchodnej spoločnosti zákon o majetku obcí odkazuje i na založenie neziskovej organizácie (v prípade absencie zisku z podnikateľskej činnosti). Ostatné typy obchodnej spoločnosti (komanditná spoločnosť, verejná obchodná spoločnosť)vyžadujú účasť najmenej dvoch spoločníkov, čo v prípade 100 % majetkovej účasti subjektu územnej samosprávy nie je možné. Zároveň založenie akciovej spoločnosti sa spája s fungovaním akcií v podmienkach obcí a náročnejšou agendou z pohľadu jej kreovania a kreovania orgánov spoločnosti. Obchodná spoločnosť v zakladateľskej pôsobnosti obce nie je napojená na rozpočet obce a je samostatným subjektom. Zároveň vo svojej hlavnej činnosti spoločnosti vystupuje ako subjekt verejnej správy, ktorý má povinnosť dodržiavať osobitné zákony pri nakladaní s verejnými prostriedkami a majetkom obce, ktoré je vložené do obchodnej spoločnosti, napríklad vo forme nepeňažného vkladu do základného imania alebo formou obchodno-právneho vzťahu, kedy obec prenecháva majetok do užívania spoločnosti. Zároveň spoločnosť, i keď je subjektom verejnej správy, účtuje o účtovných prípadoch podľa postupov účtovania pre podnikateľov (opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky).

Spôsob riešenia ukončenia podnikateľskej činnosti v obci

Podnikateľská činnosť obce, v prípade straty organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti, má povinnosť postupovať v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. Príspevkovú organizáciu zriadenú rozhodnutím zriaďovateľa (obcou) možno zrušiť od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roka. V tomto prípade nie je potrebný v zmysle ustanovenia § 21 ods. 11 súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky. Obec takto vykoná na základe vlastného úsudku aj v prípade, ak nie je dodržané ustanovenie § 21 ods. 12 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z., pri strate príspevkovej organizácie v dvoch po sebe nasledujúcich rozpočtových rokoch. Podľa zákona č. 369/1990 Zb. obecnému zastupiteľstvu je vyhradené právo zrušovať príspevkové organizácie i odvolávať štatutára tejto organizácie (riaditeľa príspevkovej organizácie). V súlade so zákonom č. 138/1991 Zb. obecné zastupiteľstvo (v prípade súhlasu so zrušením príspevkovej organizácie a prijatým uznesenia) schváli uznesením nakladanie s majetkovými právami (súvisiacimi so správou majetku príspevkovou organizáciou). Ostatné činnosti obce spojené so zrušením príspevkovej organizácie mimo zákonných ustanovení sa realizujú podľa Zásad hospodárenia s obecným majetkom (pozn. autora: najmä spôsob prevodu majetku a majetkových práv či pohľadávok). Možno pripomenúť, že obec prostriedky získané z podnikateľskej činnosti (ak nemá zriadené vlastné organizácie) vedie výlučne na osobitných účtoch a slúžia ako doplnkový zdroj príjmov pre obec. Upozorňujem, že od roku 2018 sa rozpočtuje povinne aj podnikateľská činnosť.

Obchodná verejná súťaž v obci

Podmienky obchodnej verejnej súťaže obec uverejní minimálne na pätnásť dní pred uzávierkou na podávanie návrhov do obchodnej verejnej súťaže. Do obchodnej verejnej súťaže sa môžu hlásiť záujemcovia, ktorých obec nesmie ukrátiť na právach (resp. diskriminovať), že nie sú občanmi obce. Obec si môže stanoviť podmienky súťaže, no podmienka trvalého pobytu v obci nesmie byť záväznou. Je vhodné spomenúť, že zákon o majetku obcí nestanovuje bližšie podmienky obchodnej verejnej súťaže a proces sa riadi Obchodným zákonníkom - zákonom č. 513/1991 Zb. V prípade procesu obchodnej verejnej súťaže sa nepostupuje podľa pravidiel verejného obstarávania a ani zmluva, ktorá je výsledkom obchodnej verejnej súťaže, nie je uzatvorená podľa zákona o verejnom obstarávaní (pozn. autora: od roku 2016 nahrádza pôvodný zákon nový predpis - zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní). Ustanovenie § 12 zákona o majetku obcí definuje, že ak tento zákon neustanovuje inak, alebo to nevylučuje povaha veci, riadi sa obec pri nakladaní s majetkom podľa osobitných predpisov. Tým je i zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia § 281 ods. 1 sa obchodná verejná súťaž realizuje pre neznámy a neuzatvorený okruh verejnosti (záujemcov). Podľa tohto ustanovenia je teda právo verejnosti byť účastní na obchodnej verejnej súťaži v obci zabezpečené a nemôže byť predmetom podmienok zverejnených v zámere súťaže v obci. Ak sa obchodná verejná súťaž skončí úspešne a so zhotoviteľom (dodávateľom) je uzatvorená zmluva, môže nastať situácia, kedy bude obec potrebovať návratné zdroje financovania. Je vhodné upozorniť na odlišné klasifikovanie výdavkov spojených so splátkami návratných zdrojov financovania.

KLASIFIK

Anuitná splátka návratných zdrojov financovania sa v zmysle opatrenia č. MF/010175/2004-42 pri jej rozložení na splátku istiny a úroku podľa charakteru ekonomickej klasifikácie zaraďuje na nasledovné položky:

  1. splátka anuitnej istiny návratných finančných zdrojov ako výdavková finančná operácia obce: položka ekonomickej klasifikácie 821005 a zároveň
  2. úrok ako bežný výdavok: položka ekonomickej klasifikácie 651002.

Práve nedodržanie menovaného spôsobu klasifikovania výdavkov spojených s úhradou istiny a úroku spôsobuje v obciach nedodržania v prípade, ak sa klasifikuje výdavok spoločne ako výdavková finančná operácia alebo ak sa klasifikuje ako bežný výdavok.

Finančný prenájom v obci

UCTO

Je potrebné spomenúť, že zákon č. 583/2004 Z. z. definuje leasing ako finančný prenájom. Zároveň leasing sa v obci nezarátava pre účely výpočtu výšky dlhovej služby. V ustanovení § 10 ods. 6 sa špecifikuje, že súčasťou rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku sú aj finančné operácie, ktorými sa vykonávajú prevody prostriedkov peňažných fondov obce a prostriedkov peňažných fondov vyššieho územného celku a realizujú sa návratné zdroje financovania a ich splácanie. Za finančné operácie sa považujú aj poskytnuté pôžičky a návratné finančné výpomoci z rozpočtu obce alebo z rozpočtu vyššieho územného celku a ich splátky, vystavené a prijaté zmenky, predaj a obstaranie majetkových účastí. Z menovaného dôvodu sa finančný prenájom definuje ako finančná operácia. Samotné účtovanie bude obec realizovať v prípade prijatia leasingu cez účet majetkový 04x so zápisom na účet 474. Ak plynú v súvislosti s leasingom náklady na obstaranie majetku (dopravné, skladné, balné a iné služby), obec účtuje cez účet 04x so zápisom na účet 321, ak tieto sú realizované dodávateľským spôsobom. Zaradenie majetku do evidencie obce sa realizuje cez účet 02x so súvzťažným zápisom cez účet 042 (spolu s nákladmi na obstaranie majetku). Splátky leasingu obec vykoná cez účet 562 (ako náklad) so zápisom na účet 474.

KLASIFIK

Obec klasifikuje výdavky spojené s finančným prenájmom, ktorý nespadá do dlhovej služby obce, ako výdavkovú finančnú operáciu v ekonomickej klasifikácii 824. Úrok spadá do klasifikácie bežných výdavkov a ak je splácaný banke, ekonomická klasifikácia výdavku je 651002 a inému veriteľovi 651004.

V rámci dlhovej služby je vhodné spomenúť skutočnosť, kedy obci je poskytnutý grant (vo forme nenávratného finančného príspevku) pred samotným poskytnutím návratných zdrojov financovania (v rámci projektu pri financovaní z prostriedkov štátu a Európskej únie). V tom prípade sa do celkového dlhu obce nezarátava dané predfinancovanie a ani financovanie formou grantu. Vtedy obec prostredníctvom hlavného kontrolóra vyčísli aktuálny dlh obce bez zarátania daného grantu či prostriedkov predfinancovania. Ak by bolo v obci plánované, že návratné zdroje financovania sa splatia predčasne, hlavný kontrolór nezapočítava do sumy ročných splátok dané prostriedky návratných zdrojov financovania. Zároveň je vhodné uviesť v príklade nižšie spôsob účtovania spolufinancovania (vo forme refundácie) z prostriedkov štátneho rozpočtu a prostriedkov Európskej únie v obci. Podobne sa účtovaniu spolufinancovania venujem i v časti rozpočtových a príspevkových organizácií.

Novela zákona č. 583/2004 Z.z., účinná už v roku 2015 spomína, že ak celková suma dlhu obce dosiahne 60 % a viac, je pokuta za


 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: