Input:

Zmeny a novely vybraných právnych predpisov - 2020

3.6.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

1.5 Zmeny a novely vybraných právnych predpisov - 2020

Dr. Jozef Sýkora, MBA

Finančná kontrola z pohľadu zamestnancov v praxi – súčasný rok 2020

Od roku 2016 je v účinnosti zákon o finančnej kontrole - zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. s pozmeneným výkonom finančnej kontroly, kde základnú finančnú kontrolu vykonáva zodpovedný zamestnanec za príslušný charakter finančnej operácie a príslušný vedúci zamestnanec/štatutár. Táto kontrola nahrádza výkon predbežnej finančnej kontroly vykonávanej do roku 2015. Aj pre rok 2020 je potrebná ”kontrola štyroch očí”, čo znamená overenie finančnej operácie minimálne dvoma osobami (jeden zamestnanec zodpovedný za výkon finančnej operácie a druhý vedúci zamestnanec/štatutár orgánu verejnej správy). Zároveň pre malé obce platí, že výkon finančnej kontroly realizuje starosta a ďalšia osoba (zamestnanec, dohodár). Ak táto osoba nie je k dispozícii, má povinnosť obecné zastupiteľstvo menovať fyzickú osobu práve výkonom základnej finančnej kontroly, administratívnej finančnej kontroly (najčastejšie pri poskytovaní dotácií) a rovnako aj finančnej kontroly na mieste (ak sa tak starosta rozhodne pri výkone svojich kompetencií, pričom táto kontrola nie je povinná). Touto menovanou osobou v prostredí malej obce môže byť aj poslanec obce alebo iný záujemca (fyzická osoba), ktorý vykonáva overenie finančných operácií základnou finančnou kontrolou, administratívnou finančnou kontrolou (v prípade poskytovania prostriedkov z rozpočtu) a nepovinnou finančnou kontrolou na mieste. Na vykonanie administratívnej finančnej kontroly, či finančnej kontroly na mieste, môže orgán verejnej správy prizvať prizvanú osobu s jej súhlasom. Pre výkon oboch finančných kontrol sa uplatňujú základné pravidlá kontrolnej činnosti. Možno spomenúť, že subjekt verejnej správy má mať pre tento účel spracovanú internú smernicu, pričom jej vypracovanie je iba podporným rámcom pre výkon finančnej kontroly. Treba dodať, že povinné mať internú smernicu nie je ani v roku 2020. Často ale v prípade kontroly sú odporúčania smerované kontrolovanému subjektu, aby takúto smernicu mať zostavenú pre účely základnej finančnej kontroly.

Základná finančná kontrola sa vykonáva v prípade overenia príjmov, výdavkov, právnych úkonov a iných úkonov majetkovej povahy. Okrem toho existuje i administratívna finančná kontrola, ktorú obec/organizácia vykonáva, ak poskytuje prostriedky zo svojho rozpočtu. Administratívna finančná kontrola sa nevykoná, ak ide o preddavky na zabezpečenie vlastného chodu (ide o preddavky dodávateľom alebo zamestnancom). Rovnako sa táto kontrola nevykonáva, ak sa poskytujú v obci prostriedky v zmysle správneho konania, či sociálnej oblasti alebo poskytovania prostriedkov zo zmluvne zabezpečenej oblasti (napríklad Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ak ide o príspevky na sociálnu oblasť realizovanú zo štátneho rozpočtu alebo obecného rozpočtu). V prípade poskytovania dotácií v zmysle všeobecne záväzného nariadenia obec vykonáva súčasne základnú finančnú kontrolu a aj administratívnu finančnú kontrolu. V prílohovej časti uvádzam vzor príkazu štatutára/starostu obce k finančnej kontrole s najčastejšími finančnými operáciami a ich časťami podľa obehu účtovných dokladov. Zároveň spomínam, že k administratívnej finančnej kontrole nemusí obec/organizácia realizovať zakaždým poverenie pre zamestnancov (ide o tých istých, ktorí vykonávajú základnú finančnú kontrolu pred poskytnutím daných prostriedkov). Odporúčam vtedy uviesť skutočnosť o realizovaní administratívnej finančnej kontroly v zmluve o poskytnutí dotácie spolu s časom jej zúčtovania. V súvislosti so zúčtovaním spomínam zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., podľa ktorého sa disponovanie s prostriedkami subjektu verejnej správy charakterizuje ako disponovanie s verejnými financiami. Takého charakterizovanie je finančným prostriedkom privlastnené do času ich použitia oprávnenou osobou (subjektom verejnej správy alebo inou osobou, ktorej boli verejné prostriedky poskytnuté). Spomínam i skutočnosť, že ak pre výkon administratívnej finančnej kontroly je prizvaná iná osoba, mala by mať vyhotovené poverenie na takýto výkon. Samotné poverenie vydáva a podpisuje štatutár organizácie (starosta obce, či riaditeľ organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku).

Je potrebné spomenúť, že samotný výkon základnej finančnej kontroly zostáva bez zmien v roku 2020 a teda sa overujú finančnou kontrolou:

  1. príjmy verejných prostriedkov v hotovosti,
  2. príjmy verejných prostriedkov bezhotovostne,
  3. výdavky (použitia prostriedkov) v hotovosti,
  4. výdavky realizované bezhotovostne,
  5. poskytovania verejných prostriedkov,
  6. právne úkony a zároveň
  7. iné úkony majetkovej povahy.

V nadväznosti na vyššie spomínané charakteristiky finančných operácií môžeme následne objasniť tie, ktoré sa s určitosťou týkajú subjektu samosprávy, a teda ide o frekventované finančné operácie alebo jej časti. Medzi najčastejšie príklady nepochybne patrí:

  1. príjem verejných prostriedkov realizovaných v hotovosti (úhrady do pokladne, platby daní, platby stravného, úhrady odberateľských faktúr v hotovosti, platby poplatkov v zmysle sadzobníka poplatkov za sprístupnenie informácie a podobne),
  2. príjem verejných prostriedkov realizovaných bezhotovostne (platby z odberateľských faktúr, úhrady tretích strán, príjem transferov a dotácií zo subjektu verejnej správy, prípadne organizácie v zriaďovateľskej či zakladateľskej pôsobnosti a podobne),
  3. výdavky realizované v hotovosti (úhrady drobných nákupov, pokladničné operácie, výplaty miezd v hotovosti, úhrady záloh zamestnancom, cestovné náhrady v hotovosti a podobne),
  4. výdavky realizované bezhotovostne (úhrady faktúr, nákupy tovarov a služieb, platby pokút a sankcií, členské poplatky, výplaty miezd na osobné účty zamestnancov, realizovanie odvodov na účet Štátnej pokladnice, Sociálnej poisťovne alebo zdravotných poisťovní a podobne),
  5. právne úkony (nájomné zmluvy, kúpne zmluvy, pracovné zmluvy, mandátne a licenčné zmluvy a iné typy zmlúv obchodnoprávneho, či občianskoprávneho charakteru, cestovné príkazy, rozhodnutia o vyrubení dane, rozhodnutia o uložení pokuty, či poplatku),
  6. iné úkony majetkovej povahy (zaradenie a vyradenie majetku, odpisovanie a tvorby opravných položiek, presuny správy majetku medzi vlastníkom a správcom, vyhlásenie verejného obstarávania, škodové udalosti, likvidácie majetku, technické zhodnotenia, prevody prostriedkov z hlavného rozpočtového príjmového účtu rozpočtovej organizácie na osobitný účet v správe rozpočtovej organizácie a podobne).

Všetky druhy finančných operácií je potrebné overovať základnou finančnou kontrolou. Okrem zamestnanca, ktorý zodpovedá za jej výkon, overuje základnou finančnou kontrolou finančné operácie i nadriadený zamestnanec alebo štatutár subjektu verejnej správy. Zodpovedným za výkon finančnej kontroly je štatutárny orgán, čo ale neznamená, že vykonáva výlučne on (ak nepoveril iného vedúceho zamestnanca) základnú finančnú kontrolu. Vždy je potrebné dodržať „kontrolu štyroch očí“. V prílohovej časti publikácie je špecifikovaný i všeobecný vzor pre výkon základnej finančnej kontroly pre potreby zamestnancov obcí, vyšších územných celkov, rozpočtových a príspevkových organizácií v samospráve.

Je nutné poznamenať, že oblasť finančnej kontroly sa vzťahuje i na hlavného kontrolóra, ktorý je vylúčený (i keď nie priamo zákonom, ako to bolo v prípade zrušeného zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov) z vykonávania základnej finančnej kontroly, či administratívnej finančnej kontroly.

V rámci rozsahu kompetencií hlavného kontrolóra obce prišlo najmä k zmenám v oblasti administratívnych úkonov pri výkone kontrolnej činnosti (pozn. autora: tá bola do roku 2015 nazývaná ako následná finančná kontrola). S výkonom kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra sa spájajú základné pravidlá kontrolnej činnosti, kedy hlavný kontrolór po novom aplikuje nasledovné skutočnosti:

1. vypracúva výstupy z kontrolnej činnosti, a to návrh správy a správu, pričom návrh správy sa vyhotoví, ak sa zistia nedostatky,

2. kontrola je po novom skončená odovzdaním výstupu z kontroly (návrh správy alebo správa),

3. ruší sa prerokovanie nedostatkov na základe fyzického stretnutia s kontrolovaným subjektom,

4. vypúšťa sa povinnosť spracovania zápisnice z prerokovania kontroly s kontrolovaným subjektom,

5. hlavný kontrolór priamo v návrhu správy definuje lehotu na pripomienkovanie navrhnutých opatrení a zistení, lehotu na zaslanie zoznamu splnených opatrení (do roku 2015 išlo o správu o splnení opatrení),

6. hlavný kontrolór sám navrhuje odporúčania i opatrenia, ku ktorým sa vyjadruje kontrolovaný subjekt,

7. v prípade prijatia pripomienok k opatreniam, respektíve ku kontrolným zisteniam, je z návrhu správy realizovaná správa. Rovnako sa postupuje, ak nie sú kontrolovaným subjektom namietané niektoré odporúčania, či lehoty.

8. z návrhu správy je vypracovaná následne správa (po absencii pripomienok alebo po ich opodstatnenosti, hlavný kontrolór spracúva správu s určením zoznamu príloh preukazujúcich nedostatky, termínu doručenia správy kontrolovanému subjektu, lehoty na zaslanie písomného zoznamu prijatých a splnených opatrení spolu s informáciou, či kontrolovaný subjekt podal pripomienky k návrhu správy alebo nie).


Upozornenie pre rok 2020

Je potrebné v zmysle poslednej novely uvádzať k menu, priezvisku, dátumu a podpisu osôb vykonávajúcich základnú finančnú kontrolu aj vyjadrenia k vykonaniu, alebo pokračovaniu, či potrebnému vymáhaniu finančnej operácie. Úplne postačí, ak sa uvedie vyjadrenie „je – nie je možné vykonať“.

V rámci kontrolnej činnosti je potrebné upozorniť, že zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov spomína, že pre výkon kontrolnej činnosti sa uplatňujú procesné postupy podľa osobitného zákona (pozn. autora: tým je od roku 2016 zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite). Hlavný kontrolór obce nedelí kontroly na finančné a nefinančné a zároveň postupuje výlučne podľa generálneho zákona, ktorá upravuje hmotnoprávnu stránku kontroly – zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Predmetný zákon stanovuje, čo sa považuje za kontrolnú činnosť. V rámci kontrolnej činnosti sa kontrola zameriava i na príjmy a výdavky ako aj hospodárenie s verejnými prostriedkami, čo nemožno nazývať ako finančná kontrola. Z menovaného dôvodu sa každá kontrola v zmysle plánu kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra obce a podľa požiadaviek obecného zastupiteľstva nazýva kontrolou.

Pre oblasť výkonu kontroly je spracovaná v závere publikácie metodická pomôcka – pravidlá kontrolnej činnosti s taxatívnym znením povinností a práv oprávnenej osoby (hlavného kontrolóra, či prizvanej osoby) a povinnej osoby (kontrolovaného subjektu). Zároveň sa kontrolná činnosť hlavného kontrolóra nachádza i v prvej časti publikácie, ktorá sa venuje spätosti pravidiel kontrolnej činnosti a výkonu finančnej kontroly v zmysle nového zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Dodatok i pre rok 2020:

Od roku 2016 nie je zákonná povinnosť spätosti a evidencie finančnej operácie spolu s overením finančnej operácie. Evidencia vykonaných overení formou základnej finančnej kontroly môže byť teda ukladaná mimo finančnú operáciu. To znamená, že zodpovedný zamestnanec nemusí vždy prikladať výkon základnej finančnej kontroly manuálne napríklad k zmluve, ktorá je v evidencii iného oddelenia, prípadne, ak nie je možné dohľadať finančnú operáciu (napríklad pri hromadnom predpise príjmov).


Na webovej stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky je zverejnený Metodický o finančnej kontrole (v sekcii Finančný spravodajca). Uvedený Metodický pokyn upravuje pravidlá a postupy pre výkon najmä základnej finančnej kontroly a obsahuje aj odporúčajúce vzory na použitie do praxe (pozn. autora: viaceré vzory sú rozsiahle a je vhodné ich skrátiť pre potreby a personálne obsadenie subjektu verejnej správy).

Od roku 2016 (platí aj pre rok 2020) nastala zmena i v rámci overenia finančnej operácie - poskytovania verejných prostriedkov v hotovosti alebo bezhotovostne. Je potrebné myslieť na skutočnosť, že zodpovední zamestnanci za výkon základnej finančnej kontroly overia finančnú operáciu i administratívnou finančnou kontrolou. Administratívna finančná kontrola (a jej súčasný výkon spolu so základnou finančnou kontrolou) sa netýka finančných operácií (poskytovaní verejných prostriedkov), ktoré smerujú mimo sektor zriaďovateľskej pôsobnosti, uspokojenie vlastných potrieb (najčastejšie v praxi preddavky a zálohy či zábezpeky v rámci verejného obstarávania, či verejnej obchodnej súťaže) alebo v správnom, certifikačnom, alebo súdnom konaní. Osobitnou skutočnosťou je nadväznosť na sociálnu oblasť, a to zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. V nadväznosti na výkon základnej finančnej kontroly a administratívnej finančnej kontroly, spomínam príklad, ktorý sa v praxi frekventovane realizuje, a to transferovanie prostriedkov od zriaďovateľa pre rozpočtovú organizáciu v sektore alebo samosprávy (ako zriadenú organizáciu).

Zmena v oceňovaní

Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov určil od roku 2016 už zaužívaný spôsob oceňovania, ktorý je možné znázorniť nižšie na obdobie do roku 2016 až doteraz:

Oceňovanie

Reprodukčnou obstarávacou cenou sa oceňoval

1. majetok v prípade bezodplatného nadobudnutia s výnimkou peňažných prostriedkov a cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami,

2. nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou, ak sú vlastné náklady vyššie ako reprodukčná obstarávacia cena tohto majetku,

3. príchovky a prírastky zvierat, ak nie je možné zistiť vlastné náklady,

4. majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania s výnimkou peňažných prostriedkov a cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami,

5. nehmotný a hmotný majetok novozistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený a zároveň

6. majetok obstaraný verejným obstarávateľom bezodplatne od koncesionára za plnenie vo forme koncesie na stavebné práce.

Oceňovanie od roku 2016

Reprodukčnú obstarávaciu cenu zákon o účtovníctve ruší a nahrádza ocenením prostredníctvom reálnej hodnoty. Reálna hodnota je cena trhová, hodnota zistená oceňovacím modelom alebo cena zistená znalcom. Z dôvodu zmeny oceňovania odporúčam novelizovať interné smernice a oboznámiť zamestnancov - členov oceňovacej komisie, ak je komisia v subjekte verejnej správy vytvorená.

Aké zmeny priniesol zákon o účtovníctve do praxe?

Od roku 2016 platí, že organizácie zapojené na rozpočet (v rámci zriaďovateľskej pôsobnosti obce) majú povinnosť svoje účtovné závierky doručiť zriaďovateľovi (obci), a to v termíne, ktorý určí obec. Rovnako obec má právo určiť i iné náležitosti a procesné podmienky, platí pre štatutárov jednotlivých organizácií. Je vhodné upozorniť, že v nadväznosti na účtovnú závierku spracováva obec výročnú správu za konsolidovaný celok, pričom tá má obsahovať (pred jej samotným overením audítorom) aj informácie o plnení úloh v oblasti výchovy a vzdelávania, sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva, kultúry a hospodárstva.

V súvislosti so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov spomínam i skutočnosť (v nadväznosti na novelu z konca roka 2015), podľa ktorej obec/organizácia nemôže vykonávať účtovné zápisy mimo účtovných kníh (hlavná kniha a denník). Zároveň nesmie obec/organizácia v postavení účtovnej jednotky vykonávať účtovný zápis o takom prípade, ktorý reálne nevznikol a zároveň nesmie zatajovať a nezaúčtovať skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva.

Nárok starostu na dovolenku a prostriedky sociálneho fondu

Aktuálne platí (v zmysle novely zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov), že pre starostu obce sa vzťahuje taktiež sociálny fond a dovolenka, ktorá platí pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

Sociálny fond platí plne i na starostu obce, ktorý tiež môže čerpať jeho prostriedky ako riadny zamestnanec. Obec v tomto prípade vyčísľuje sumu hrubých miezd zamestnancov a starostu pre účely tvorby sociálneho fondu. Ekonomická klasifikácia rozpočtovej klasifikácie je v prípade tvorby sociálneho fondu 637016 - Prídel do sociálneho fondu. Ak subjekty verejnej správy (i obce, rozpočtové a príspevkové organizácie) vedú prostriedky sociálneho fondu na osobitnom bankovom účte, používajú aj pri čerpaní a používaní prostriedkov sociálneho fondu predmetnú položku 637016.

Miestny poplatok za rozvoj v obci

Prvou a výraznou črtou poplatku je, že jeho zavedenie je dobrovoľné, t.j., záleží na konkrétnej obci či meste, či ho zavedie. Poplatok za rozvoj je príjmom rozpočtu obce. Ak sa pre zavedenie tohto poplatku rozhodne, musí tak urobiť jedine schválením všeobecne záväzného nariadenia, ktoré ustanoví v zákone ďalej špecifikované náležitosti tohto poplatku. Ďalšou črtou je to, že pokiaľ sa tento poplatok obec/mesto rozhodne zaviesť, musí to urobiť jedine formou všeobecne záväzného nariadenia - teda formou všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý schvaľuje len a výlučne orgán samosprávy obce (obecné zastupiteľstvo) a platí len na území obce. Treťou osobitnou črtou je, že tento poplatok môže byť zavedený na celé územie obce, ale tiež len na jej jednotlivej časti alebo jednotlivom katastrálnom území. Predmetom poplatku je stavba na území obce, ktorá poplatok za rozvoj zaviedla. Poplatok za rozvoj vyrubí obec rozhodnutím. Vyrubený poplatok za rozvoj je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Dodatok pre rok 2020:

Výnos z poplatku za rozvoj môže obec použiť do 31.12.2020 aj na bežné výdavky (t. j. i prevádzkové výdavky a úhrady služieb), a to vzhľadom na opatrenia voči koronavírusu COVID-19.

Použitie rezervného fondu v roku 2020

Obec a vyšší územný celok môže počas obdobia pandémie až do 31. decembra 2021 použiť na úhradu bežných výdavkov prostriedky:

  1. rezervného fondu,
  2. kapitálové príjmy a tiež aj
  3. návratné zdroje financovania

Upozornenie: Uvedené použitia je možné zrealizovať iba na základe uznesenia obecného zastupiteľstva.

UCTO

Lehoty pre zasielanie finančných výkazov MF SR – dodatok pre mimoriadny stav

Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/18977/2015-31,ktorým sa ustanovuje usporiadanie, obsahové vymedzenie, spôsob, termín a miesto predkladania informácií z účtovníctva a údajov potrebných na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy. Možno spomenúť, že všetky finančné výkazy v zmysle opatrenia sa zasielajú elektronicky. Teda obec za seba i za organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti zasiela najmä:

1. finančný výkaz o príjmoch, výdavkoch a finančných operáciách (FIN 1-12), pričom ten sa predkladá podľa stavu k 31. marcu, k 30. júnu a k 30. septembru vykazovaného obdobia do 30 kalendárnych dní po skončení príslušného kalendárneho štvrťroka a podľa stavu k 31. decembru vykazovaného obdobia do 5. februára nasledujúceho vykazovaného obdobia.


Pre rok 2020 treba dodať:

Tieto lehoty počas aktuálnej pandémie neplatia (pozn. autora: sú i riadne prečiarknuté):

  • - zostavenie rozpočtu 2020 (platí pre obce v rozpočtovom provizóriu) a zaslanie rozpočtu MF SR o schválenom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a rozpočty na nasledujúce roky viacročného
  • - upravený rozpočet v ktorom bola vykonaná zmena rozpočtu orgánom obce alebo orgánom vyššieho územného celku
  • - skutočné plnenie rozpočtu štvrťročne podľa stavu k 31. marcu, k 30. júnu a k 30. septembru rozpočtového roka
  • - predloženie návrhu záverečného účtu zastupiteľstvu
  • - lehoty, ak je obec v ozdravnom režime
  • - lehoty, ak je obec

 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: