Input:

Disponovanie s verejnými prostriedkami a majetkom organizácie

11.5.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

3.2 Disponovanie s verejnými prostriedkami a majetkom organizácie

Mgr. Jozef Sýkora, MBA

Prvá časť publikácie bola venovaná obciam, a to v súvislosti s právami a povinnosťami vo vybraných prípadoch príjmovej či výdavkovej časti rozpočtu obce. Druhá časť sa venuje rozpočtovým a príspevkovým organizáciám z pohľadu disponovania s verejnými financiami a majetkom a zároveň postupom účtovania a klasifikovania príjmov a výdavkov v zmysle ekonomickej klasifikácie. I keď publikácia sa nevenuje organizáciám, ktoré sú založené obcou (v postavení obchodnej spoločnosti) je vhodné pripomenúť, že tieto nepostupujú podľa opatrenia Ministerstva financií č. MF/16786/2007-31. I keď sú subjektmi verejnej správy, tak účtujú podľa postupov účtovania platných pre podnikateľský sektor.

Právo vyberania dobrovoľných príspevkov od tretích osôb v rozpočtovej organizácii

V súvislosti so zámerom prijatia príspevkov od iných subjektov je potrebné myslieť na ustanovenie § 23 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z., podľa ktorého prostriedky získané ako transfery (granty, či príspevky) eviduje na samostatnom bankovom účte (pozn. autora: tento účet je vždy samostatný účet). Je potrebné spomenúť, že získavanie dobrovoľných príspevkov, ktoré sa stávajú súčasťou hospodárenia organizácie, zákon o č. 523/2004 Z. z. nezakazuje. Práve ustanovenie § 23 ods. 1 písm. c) povoľuje, aby rozpočtová organizácia navýšila limit výdavkov o prostriedky získané od iných subjektov (fyzických, či právnických osôb) formou grantu alebo dotácie (teda nie ako príspevku). Menovanú situáciu, ak by chcela rozpočtová organizácia evidovať zákonným spôsobom dobrovoľne prijaté príspevky od iných subjektov, využije ustanovenie § 23 ods. 1 písm. a) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Podľa neho rozpočtová organizácia môže prijať príspevok na základe darovacej zmluvy, pričom tieto prostriedky vedie taktiež na samostatnom bankovom účte. Práve tento spôsob charakterizovania príjmu (odlišne od rozpočtovaných príjmov) je pre rozpočtovú organizáciu zákonnou a zmluvne zabezpečenou formou získania dobrovoľných príspevkov od iných subjektov.

Daň z príjmu príspevkovej organizácie z nájomného vzťahu

Uvedenú problematiku rieši zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 595/2003 Z. z.). V ustanovení § 12 ods. 2 zákon špecifikuje, že predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, pričom do zakotvených činností v § 12 ods. 2 patrí aj prenájom majetku. V menovanom prípade ide o činnosť, ktorou sa dosahuje zisk, prípadne sa tento zisk dá dosiahnuť a tento sa zdaňuje zrážkou dane (v zmysle ustanovení § 43 zákona o dani z príjmov). Daňovníkom sa teda okrem subjektov štátnej správy definujú i subjekty územnej samosprávy, kde patria i organizácie zriadené obcou alebo vyšším územným celkom. Je potrebné spomenúť inštitút oslobodenia od povinnosti platenia dane z príjmov. Tento inštitút upravuje ustanovenie § 13 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Oslobodené od platenia dane z príjmu (z prenájmu majetku v správe organizácie) sú tie subjekty, ktorých príjmy pochádzajú z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom okrem príjmov z činností, ktoré sú podnikaním. Je potrebné spomenúť, že v prípade prenájmu majetku rozpočtovou organizáciou ide o oslobodenie z platenia dane z príjmov. V prípade príspevkových organizácií tento inštitút neplatí a je potrebné postupovať podľa menovaného ustanovenia § 12 ods. 2. V prípade, ak príjem z prenájmu majetku v správe je dosahovaný počas doby, kedy majetok (objekt, budova) nie je využívaný strednou odbornou školou, je povinnosťou školy platiť daň z príjmu, a to zrážkou dane. Ustanovenie § 43 ods. 6 zákona spomína, že daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane. Daň vyberanú zrážkou nie je možné považovať za preddavok na daň, ak bola vybraná subjektom verejnej správy (v zmysle § 12 ods. 2).

Zámer transformovania časti hospodárskeho výsledku do sociálneho fondu organizácie

Daná organizácia sa v prípade zámeru dotovania peňažného fondu opiera o znenie normatívneho právneho aktu – zákona č. 523/2004 Z. z. V zmysle ustanovenia § 26 ods. 10 má právo príspevková organizácia (odlišne od dikcie zákonného ustanovenia platného pre rozpočtovú organizáciu) zriaďovať dva peňažné fondy, a to rezervný fond a sociálny fond. Sociálny fond upravuje zákon č. 152/1994 Z. z., ktorý definuje zákonné možnosti dotovania sociálneho fondu, jeho evidovania a použitia v prospech účelov organizácie. Zákon č. 152/1994 Z. z. okrem obligatórneho spôsobu dotovania fondu určuje, že ďalšími zdrojmi fondu sú zdroje, ktoré sú upravené zákonom alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu. Práve zákonnou alternatívou podľa predchádzajúcej vety (v súlade s ustanovením § 4 ods. 2) možno spomenúť, že zamestnávateľ (príspevková organizácia), ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku. V menovanom prípade zákon o sociálnom fonde nezakotvuje stanovenie podielu dobrovoľného príspevku z výsledku hospodárenia a je teda na rozhodnutí organizácie, v akej výške bude sociálny fond dotovať. Je potrebné spomenúť, že týmto konaním nie je možné nahradiť povinnosť dotovania sociálneho fondu zamestnávateľom v stanovenom rozsahu. Okrem spomínanej povinnosti musí organizácia mať na pamäti povinný prídel zo zisku do rezervného fondu. Je možné odporučiť, že interným aktom (predpisom, ustanovením v kolektívnej zmluve či rozhodnutím štatutárneho orgánu) sa dá prípadný zámer dotovania sociálneho fondu upraviť, a to stanovením pevného alebo variabilného podielu zo zisku. I týmto konaním bude dodržaný zámer použitia verejných prostriedkov pri dodržaní zásady účinnosti a účelnosti v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z.

Rozpočtová organizácia a leasing - spôsob riešenia

Leasing je zákonom č. 523/2004 Z. z. definovaný veľmi všeobecne. Ustanovenie § 22 ods. 6 spomína právo rozpočtovej organizácie uzatvárať zmluvu o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci v zmysle obchodno-právneho vzťahu. Je potrebné spomenúť, že toto oprávnenie sa týka len tej rozpočtovej organizácie, ktorá má zabezpečenú úhradu nájomného z prostriedkov Európskej únie či z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie. Zároveň takto definovaná forma finančného lízingu, ak sa s ňou spájajú i iné náklady (odpisovanie majetku, technické zhodnotenie, prípadne opravy a údržba alebo opravné položky), musí mať rozpočtová organizácia zabezpečené vo svojom rozpočte na príslušný rok. Je povinnosťou rozpočtovej organizácie zdržať sa zaväzovania na také úhrady, ktoré nemá zabezpečené v rozpočte príslušného rozpočtového roku. Rozpočtová organizácia zaradená ako subjekt územnej samosprávy má teda zákaz financovania prostredníctvom lízingu. Ako riešiť situáciu, ak má rozpočtová organizácia záujem o zapožičanie majetku? Vyššie spomenutý zákaz neoprávňuje rozpočtovú organizáciu, aby si vzala leasing, pričom môže využiť formu zapožičania majetku na určitý čas. Ide o situáciu, kedy organizácia po skončení nájomnej doby vracia majetok zmluvnej strane. Odporúčam, aby zmluva, ktorá je spracovaná pre účely zapožičania majetku, obsahovala skutočnosť, že:

1. ide o zapožičanie majetku a zmluva by mala obsahovať čas výpožičky a rovnako i charakterizovanie predmetu výpožičky spolu s uvedením stanoviska, že ide o výpožičku, ktorá je vo vlastníctve daného subjektu, a zároveň

2. nájomca (používateľ) má povinnosť vrátiť majetok v stanovenej lehote.

Nadradenosť medzinárodnej zmluvy v prípade úhrady cestovných náhrad v príspevkovej organizácii

Príspevková organizácia môže na základe medzinárodnej zmluvy, ak ide o zahraničnú pracovnú cestu, postupovať podľa podmienok uzatvorenej medzinárodnej zmluvy, ak takáto zmluva je v platnosti. Takého oprávnenie je definované ustanovením § 10a ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. Porovnaním uzatvorenej medzinárodnej zmluvy s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, vydaného na definovanie súm cestovných náhrad spojených so zahraničnou pracovnou cestou, sú finančné čiastky v menovanom opatrení nižšie. Vyššie náhrady môže zamestnávateľ poskytnúť i pri refundovaní iných výdavkov spojených so zahraničnou pracovnou cestou, zároveň aj určením vyšších diét zamestnancovi. Podľa ustanovenia § 10a ods. 2 zákona o cestovných náhradách patrí zamestnancovi, ktorý je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu a po túto dobu mu patrí podľa medzinárodnej zmluvy náhrada v rovnakom alebo vo vyššom rozsahu a v rovnakej alebo vo vyššej výške ako podľa účinného opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, zamestnávateľ náhradu podľa zákona o cestovných náhradách neposkytne.

Je potrebné upozorniť na situáciu, keby medzi príspevkovou organizáciou a zmluvnou stranou nebola uzatvorená medzinárodná zmluva alebo jej platnosť bola obmedzená časom. V takom prípade príspevková organizácia (okrem príspevkovej organizácie, ktorej objem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania je vyšší ako príspevok zriaďovateľa) nemôže poskytovať vyššie náhrady, ako stanovuje zákon o cestovných náhradách. Takýmto poskytnutím by bola okrem porušenia ustanovenia § 9 zákona o cestovných náhradách nedodržaná podmienka hospodárnosti a efektívnosti a porušená finančná disciplína podľa zákona č. 523/2004 Z. z.

Refundácie nákladov z pohľadu zákona o cestovných náhradách

Zákon č. 283/2002 Z. z. v ustanovení § 1 ods. 1 špecifikuje oprávnené subjekty, na ktoré sa plne vzťahuje. Medzi tieto subjekty patria zamestnanci v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere, členovia družstva, ak podmienkou členstva je pracovný vzťah, fyzické osoby činné na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ďalej sú to i oprávnené osoby, ktoré plnia pre príspevkovú organizáciu úlohy a nie sú k tejto organizácii v pracovnoprávnom vzťahu ani v inom vzťahu. Medzi ne sa zaraďujú osoby so zmluvami, napríklad podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov alebo podľa autorskej či licenčnej zmluvy).

Refundácia cestovných výdavkov (napríklad cestovného, stravy, vstupného alebo ošatného) zo strany príspevkovej či rozpočtovej organizácie osobám nedefinovaným ako oprávnené subjekty je v rozpore so zákonom. Zároveň týmto použitím verejných prostriedkov z transferu príspevkovej organizácie alebo rozpočtu rozpočtovej organizácie je porušená finančná disciplína. Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 písm. j) zákona č. 523/2004 Z. z. sa porušenie finančnej disciplíny definuje ako nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov.

V zmysle zákona č. 583/2004 Z. z. môže príspevková organizácia požiadať o poskytnutie finančnej dotácie z rozpočtu obce (ako jej zriaďovateľa). Poskytnutie finančnej dotácie je v súlade so zákonom len vtedy, ak je príspevková organizácia právnickou osobou a vykonáva činnosť na území obce alebo pre občanov obce. Takúto žiadosť zrealizuje len na podporu všeobecne prospešných služieb, všeobecne prospešných alebo verejnoprospešných účelov organizácie.

UCTO

Pri nákladoch ešte zostaneme a predstavíme si prípad účtovania, ktorý sa v praxi vyskytuje pri predplatnom či elektronickom prístupe na portál, alebo využívanie služieb v elektronickom prostredí. Účtovanie prístupu na portál realizuje príspevková i rozpočtová organizácia cez účet 518, na ktorý sa účtujú služby výpočtovej techniky súvzťažne s účtom 32x. Ekonomická klasifikácia rozpočtovej klasifikácie je podľa opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/010175/2004-42 637004 - Všeobecné služby, a to podľa metodického usmernenia Ministerstva financií Slovenskej republiky k opatreniu Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/010175/2004-42. Predplatné uhradené na rok nasledujúci účtuje rozpočtová organizácia podľa § 50 ods. 2 postupov účtovania prostredníctvom účtu 381 súvzťažne s účtom 518. Ekonomická klasifikácia rozpočtovej klasifikácie je v tomto prípade 633013.

Tvorba rezervného fondu v príspevkovej organizácii

V prípade príspevkových organizácií ako subjektu verejnej správy v zriaďovateľskej pôsobnosti obce sa tvorí rezervný fond iným spôsobom ako v prípade obce. Príspevková organizácia tvorí osobitné fondy podľa zákona č 523/2004 Z. z. a podľa osobitného predpisu (tvorba zákonného sociálneho fondu). Príspevková organizácia v zmysle príslušného normatívneho právneho aktu tvorí rezervný fond príspevkovej organizácie z výsledku hospodárenia príspevkovej organizácie. Takéto ustanovenie zákona č. 523/2004 Z. z. je možné použiť iba v prípade kladného výsledku hospodárenia, pričom sa nestáva obligatórnym (povinným a neodchyľujúcim sa od ustanovení zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy). Je na rozhodnutí zriaďovateľa (prostredníctvom obecného zastupiteľstva), akým spôsobom a v akej výške sa bude tvoriť rezervný fond príspevkovej organizácie. Rozhodnutie zriaďovateľa o tvorbe a výške rezervného fondu príspevkovej organizácie je vhodné zapracovať do interného aktu zriaďovateľa, ktorým je napríklad Zásady hospodárenia s majetkom obce alebo Zásady rozpočtového hospodárenia. V zmysle interného aktu, ktorým je rezervný fond príspevkovej organizácie stanovený, sa prostriedky rezervného fondu čerpajú vzhľadom k potrebe príspevkovej organizácie - na úhradu záporného výsledku hospodárenia. Je potrebné spomenúť, že výška rezervného fondu je na vôli zriaďovateľa, ktorý ju môže počas rozpočtového roku meniť vzhľadom k dosahovaniu cieľov príspevkovej organizácie a jej hospodárnosti a efektivity v súvislosti s poskytnutím príspevkom. Zostatok rezervného fondu v prípade, ak je v príspevkovej organizácii tvorený, na konci rozpočtového roka neprepadá. V prílohe publikácie uvádzam vzor internej smernice.

KLASIFIK

Príspevková organizácia klasifikuje rezervný fond ako finančnú operáciu, kde prevod prostriedkov eviduje ako 454003.

Poskytovanie finančných darov

Subjekt verejnej správy má v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. oprávnenie vynakladať verejné prostriedky na propagačné a reprezentačné účely. Definovanie horných limitov v internom akte je v súlade so zásadou hospodárnosti a účelovosti nakladania s verejnými prostriedkami. Zároveň je potrebné spomenúť, že štatutár orgánu verejnej správy má povinnosť uhrádzať len tie náklady, ktoré sú zahrnuté v rozpočte. Definovaním si v internom akte iné podmienky, ktoré nie sú totožné s výkladom § 34 zákona č. 523/2004 Z. z., nie je v súlade so zákonom.??? V prípade vynaloženia prostriedkov fyzickej osoby na základe žiadosti ide teda o poskytnutie prostriedkov, čo nemá súvis s vyššie spomenutým zákonom, ale zákonom č. 583/2004 Z. z. Poskytnutie prostriedkov fyzickej osobe je možné len na základe zriadenia všeobecne záväzného nariadenia a zároveň iba na účely/zámery, ktoré sú rozpočtované na konkrétnu akciu. V tom prípade sa poskytnutie dotácie môže viazať na podmienku propagácie subjektu verejnej správy, a to zapracovaním do zmluvy o poskytnutí dotácie.

UCTO

Častým príkladom z praxe je prijatie nepeňažného príjmu od tretej strany. Organizácia účtuje o príjme nepeňažnej formy (hmotný majetok) prostredníctvom účtu 648 súvzťažne s účtom majetkovým. Ak ide o darovanie drobného majetku či zásoby, realizuje organizácia účtovanie cez účet 132 súvzťažne s výnosovým účtom 648. Spotrebu tovarov (zásob) účtuje organizácia ako náklad súvzťažne s účtom 132.

KLASIFIK

Použitie bežných výdavkov na reprezentačné a propagačné účely je klasifikované v príslušnej ekonomickej klasifikácii rozpočtovej klasifikácie 637036 a v prípade pochutín, kávy, čaju alebo kytice 633016.

Rozpočtová organizácia a nenávratné zdroje financovania

Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. dotácie vo svojej vecnej pôsobnosti môže poskytovať správca kapitoly, orgán štátnej správy, ktorý je svojimi príjmami a výdavkami zapojený na rozpočet správcu kapitoly, alebo ak tak ustanovia osobitné zákony a iná rozpočtová organizácia. Teda rozpočtová organizácia, ktorá je napojená na štátny rozpočet alebo je orgánom štátnej správy, môže poskytnúť zo svojho rozpočtu dotáciu právnickej alebo fyzickej osobe. Táto právomoc pre rozpočtové organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov nie je zakotvená, a teda z ich rozpočtu nie je zákonné poskytovať dotácie. Iný prípad by nastal, ak by sa rozpočtová organizácia uchádzala o prostriedky zriaďovateľa formou dotácie. Tomu nasvedčuje i fakt, že podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy je rozpočtová organizácia oprávnená prekročiť rozpočtový limit výdavkov o prostriedky prijaté od iných subjektov (dotácie). Ak rozpočtová organizácia nespĺňa podmienku verejnoprospešného účelu a zámeru použitia dotácie, nie je obec oprávnená poskytnúť dotáciu rozpočtovej organizácii (vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti i mimo nej). Takéto dotácie, ktoré smerujú na verejnoprospešný účel alebo iný účel v zmysle ustanovenia § 7 ods. 4 zákona, nemôže rozpočtová organizácia prijať. V iných ustanoveniach prijímanie dotácií rozpočtovou organizáciou nie je určené, a to z dôvodu, že na hospodárenie rozpočtových organizácií sa vzťahuje práve zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

Príspevková/rozpočtová organizácia a povinnosť overenia účtovnej závierky

Príspevková organizácia ako aj rozpočtová organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce ako subjekt verejnej správy postupuje pri účtovaní v zmysle normatívneho právneho aktu – zákona č. 431/2002 Z. z. Podľa zákona daná organizácia, ktorá je napojená svojím rozpočtom na rozpočet obce, realizuje účtovnú závierku, keďže ju zákon definuje ako riadnu účtovnú jednotku. Povinnosť vykonania auditu a overenia účtovnej závierky plynie z ustanovení § 19 ZoÚ. Účtovné jednotky majú povinnosť mať overenú účtovnú závierku audítorom, ak spadajú do definícií podľa písm. a) až d) zákona o účtovníctve. Príspevková organizácia i rozpočtová organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce nie je povinná, aby mala overenú účtovnú závierku, keďže jej túto skutočnosť zákon o účtovníctve neprikazuje a ani osobitný predpis neustanovuje. Ich účtovná závierka predstavuje spolu so závierkou obce ako zriaďovateľa konsolidovaný celok o hospodárení subjektov verejnej správy. Upozornenie: ani zriaďovateľ nemá právo zo zákona prostredníctvom interného aktu či príkazu ustanoviť povinnosť overenia účtovnej závierky organizácie audítorom.

UCTO

S účtovnou závierkou sa spája i existencia vedomosti o hospodárskom výsledku organizácie. Pre príklad používam príspevkovú organizáciu. Príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce podľa zákona č. 523/2004 Z. z. vytvára povinne rezervný fond. Rezervný fond príspevkovej organizácie sa tvorí z výsledku hospodárenia príspevkovej organizácie. Príspevková organizácia vykoná po uplynutí rozpočtového roku zúčtovanie finančných vzťahov s rozpočtom zriaďovateľa. Stanovenie percentuálnej výšky, ktorú príspevková organizácia má odviesť do peňažného fondu, určuje zriaďovateľ. Ak nie je určená výška dotovania rezervného fondu, príspevková organizácia celý výsledok hospodárenia (ak je kladný) presúva na účet rezervného fondu. Účtovanie je v tom prípade prostredníctvom 221 v príslušnej analytickej evidencii súvzťažne s účtom 221. V zmysle menovaného má príspevková organizácia povinnosť dosahovať stanovené zisky a v prípade kladného výsledku hospodárenia je povinnosť zriaďovateľa určiť zúčtovanie, pričom nevyčerpané prostriedky možno použiť na vlastné využitie. Túto skutočnosť upravuje i § 24 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z. z., podľa ktorého príspevková organizácia uhrádza výdavky na prevádzku, opravy a údržbu hmotného majetku, ako aj na obstaranie hmotného a nehmotného majetku z vlastných zdrojov a z príspevku od zriaďovateľa, pričom vlastné zdroje používa prednostne. Ak sú zisky príspevkovej organizácie stabilné a nie je potreba dodatočného príspevku z rozpočtu zriaďovateľa, má organizácia právo na disponovanie s nimi v rámci príslušných nariadení a finančných usmernení zriaďovateľa (obce). Zároveň je potrebné upozorniť, že podnikateľskú činnosť možno vykonávať len so súhlasom zriaďovateľa, pričom prostriedky získané z tejto činnosti sa vedú na samostatnom účte a nerozpočtujú sa. Ich zapojenie do rozpočtu je možné i bez súhlasu zriaďovateľa, pričom musí príspevková organizácia dodržať zásadu tvorby peňažného fondu a zároveň zásadu dosahovania ziskov z tejto činnosti.

Medzipoložkové presuny v rámci organizácie

Subjekt verejnej správy (rozpočtová organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti) postupuje pri hospodárení v zmysle § 22 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtová organizácia je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet svojho zriaďovateľa. V zmysle predmetných skutočností podľa zákona nemá rozpočtová organizácia právo samostatného presunu (medzipoložkového presunu v rámci položiek ekonomickej klasifikácie). Táto možnosť je povolená v prípade, že po súhlase zriaďovateľa je rozpočtová suma presunutá cez zriaďovateľa a ten ju následne transferuje na rozpočtový účet organizácie na zapojenie do príslušnej ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie.

Použitie zostatkov z činnosti na bežné výdavky rozpočtového roka - spôsoby riešenia

Predmetný zostatok (napr. prostriedkov podnikateľskej činnosti alebo zostatok účelových, či neúčelových transferov) predstavuje finančné operácie. Finančná operácia pre účely rozpočtového procesu je každá transakcia s finančnými aktívami a finančnými pasívami. Základný rámec pre organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti určuje zákon č. 523/2004 Z. z. Ten stanovuje, že v prípade zostatku prostriedkov z podnikateľskej činnosti sa vedú na samostatnom účte, pričom sa nerozpočtujú. Ak ide o prostriedky dosiahnuté iným spôsobom a nespadajú do hlavnej činnosti organizácie, môžu byť zdrojom rezervného fondu. V tom prípade podľa ustanovenia § 25 je možnosťou použiť tieto prostriedky na účely bežných i kapitálových výdavkov. Druhým spôsobom je transformovanie zostatku do prostriedkov podnikateľskej činnosti (ak je vykonávaná so súhlasom zriaďovateľa alebo na základe ustanovenia v zriaďovateľskej listine) na osobitný účet, pričom zapojenie prostriedkov do rozpočtu (ako samostatného zdroja) je na vôli samotnej organizácie, a to i v prípade bežných, či kapitálových výdavkov.

Eliminácia samofinancovania v rozpočtovej organizácii

Dôležité ustanovenie zákona č. 523/2004 Z. z. sa vzťahuje výlučne na rozpočtovú organizáciu, pričom jej nie je povolené presúvať prostriedky v rámci rozpočtových účtov samostatne. Spôsobom, kedy by organizácia dotovala z príjmového účtu výdavkový rozpočtový účet, nebola by dodržaná povinnosť naviazanosť na rozpočet zriaďovateľa. Každý príjem, ktorý smeruje do organizácie z prostredia mimo zriaďovateľa (i keď je rozpočtovaný a očakávaný) musí prejsť cez zriaďovateľa. Existuje ale skutočnosť, kedy má rozpočtová organizácia nárok na samostatný presun v rámci osobitných účtov mimo rozpočtu. Ide napríklad o transfer či grant, ktorý organizácia má povinnosť viesť mimo rozpočtu na osobitnom účte. Pri zámere jeho použitia prevedie prostriedky získané od tretej strany na svoj účet osobitný samostatný (t. j. nie mimorozpočtový, čo bolo novelou zákona o rozpočtových pravidlách zrušené). Z neho prevedie prostriedky cez zriaďovateľa, ktorý ich transferuje na účet rozpočtový výdavkový. Je vhodné upozorniť, že na tomto účte nevedie rozpočtová organizácia (základná, či materská škola) prostriedky stravného.

UCTO

V nadväznosti na spomínanú oblasť nižšie objasňujem proces zúčtovania z financovania (bežný transfer) z rozpočtu obce. Prijatý bežný transfer od zriaďovateľa na výdavkový rozpočtový účet účtuje rozpočtová organizácia ako príjem na účet 222 súvzťažne s účtom 354. Vo vecnej a časovej súvislosti s výdavkom z daného transferu účtuje organizácia cez účet 354 súvzťažne s účtom 691. Rovnako účtuje ako o príjme kapitálového transferu, pričom pri zúčtovaní daného kapitálového transferu sa účtuje v rozpočtovej organizácii cez účet 354 súvzťažne s účtom 355. Je potrebné spomenúť, že podľa zákona č. 523/2004 Z. z. rozpočtová organizácia príjem transferových prostriedkov (bez ohľadu jeho charakteristiky) účtuje prostriedky od zriaďovateľa ako o príjme na rozpočtový účet. V tom prípade organizácia neprevádza prostriedky na osobitný príjmový účet ako v prípade prijatia prostriedkov od iného subjektu (štátny rozpočet alebo tretia strana), kedy má rozpočtová organizácia povinnosť ich transferovať na svoj osobitný účet, ktorý nie je rozpočtovaným. Ak organizácia prevádza prostriedky z osobitného účtu mimo rozpočtu (napríklad prostriedky darované s určeným účelom), koná tak samostatne, pričom prostriedky prevádza z osobitného účtu na účet príjmový rozpočtový. Následne pri ich použití je povinná prostriedky transferovať prostredníctvom zriaďovateľa na bankový účet obce. Obec ich zasiela spätne rozpočtovej organizácii v pôvodnej výške na rozpočtový účet výdavkový. Pripomínam, že proces transferovania ako aj vedenie osobitného účtu pre potreby organizácie neplatia pre príspevkovú organizáciu. Povinnosť vedenia a používania osobitného účtu mimo rozpočtu v príspevkovej organizácii platí pre podnikateľskú činnosť a zisky z nej.

UCTO

V druhej alternatíve si predstavíme účtovanie transferu (v našom prípade grantu poskytnutého na určený zámer od tretej strany). Rozpočtová organizácia v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. má povinnosť tieto prostriedky viesť na svojom osobitnom účte, ktorý sme si už vyššie spomínali. Týka sa evidencie tých príjmov, ktoré majú charakter dotácie alebo grantu alebo finančných darov v zmysle darovacích zmlúv. Následne si uvedieme dva prípady účtovania príjmu. Prvý z nich je účtovanie príchodu prostriedkov priamo na účet rozpočtový príjmový. Rozpočtová organizácia má právo tieto prostriedky samostatne presunúť na osobitný účet, a to pri účtovaní príchodu prostriedkov s použitím účtu 223 súvzťažne s účtom 359 (ak ide o subjekt nezaradený do sektora verejnej správy, tak je účtovaný príjem grantu cez účet 371 alebo 372). Pri príjme týchto prostriedkov neúčtuje automaticky o zúčtovaní do výnosov a koná tak až pri ich použití vo výške nákladov. Prevod prostriedkov pri dodržaní zákonného postupu evidencie grantu od tretej strany účtuje cez účet 261 súvzťažne s účtom 223 a následne príjem na osobitný účet 221 v príslušnej analytickej evidencii.

Druhý prípad účtovania nadväzuje na skutočnosť, kedy sú transferové prostriedky už na osobitnom účte rozpočtovej organizácie a má v zámere ich použiť. Vtedy je potrebné dodržať zásadu eliminácie samofinancovania (vzájomného nedotovania rozpočtových účtov bez zriaďovateľa), a to pri účtovaní cez účet 261 súvzťažne s účtom 221 a následne príjem prostriedkov grantu na rozpočtový účet príjmový 223 súvzťažne s účtom 261. V okamihu ich prijatia (so zámerom použitia grantových prostriedkov) účtuje rozpočtová organizácia prevod prostriedkov cez zriaďovateľa pri účtovaní 354 súvzťažne s účtom 223. O prijatom grante účtuje rozpočtová organizácia ako o výnose účtovaním prostredníctvom 697, a to vždy vo výške nákladov.

Povinnosť úhrad správnych poplatkov príspevkovou organizáciou

Pre správne posúdenie pôsobnosti normatívneho predpisu a povinnosti úhrady správneho poplatku je potrebné preukázať definovať tie subjekty, ktoré sú zo zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) oslobodené od platenia. K týmto subjektom patria orgány verejnej správy, pričom príspevková organizácia nie je zákonom od poplatkov oslobodená. Zákon spomína, že od poplatkov je oslobodený ten úkon, ktorý súvisí s vykonávaním všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia, priestupkoch a poskytovania informácií. V prostredí územnej samosprávy ide najmä o oblasti zabezpečenia sociálnych služieb v rámci všeobecne záväzného nariadenia obce alebo sadzobníka úhrad v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých predpisov.

Kreditné úroky z prostriedkov sociálneho fondu vedených bezhotovostne

V prvom rade je vhodné spomenúť, že rozpočet organizácie je napojený na zriaďovateľa. Existujú ale výnimky, ktoré nie sú rozpočtované, kam sa zaraďujú i prostriedky sociálneho fondu. V zmysle zákona č. 152/1994 Z. z. sú prostriedkami sociálneho fondu výlučne prostriedky definované v ustanoveniach § 3 ods. 1 zákona. Na základe menovaného sú kreditné úroky z vedenia účtu sociálneho fondu príjmom danej organizácie a nie je potrebné ich zúčtovať s rozpočtom zriaďovateľa. Pripomínam, že organizácia nemá právo takto charakterizovať tie prostriedky, týkajúce sa kreditných úrokov, ak ide o rozpočtový účet príjmový alebo výdavkový.

Preddavok prijatý od odberateľa

Problematiku preddavkov zákon č. 523/2004 Z. z. upravuje len v prípade, ak subjekt verejnej správy poskytuje preddavok zo svojho rozpočtu inej osobe, a teda ide o použitie verejných prostriedkov. V prípade prijatia preddavku od tretej strany (odberateľom ako subject mimo sektor verejnej správy) sa definuje preddavok ako tzv. záruka a nie je zákonom o rozpočtových pravidlách definovaná. Rozhodujúcim právnym nástrojov je teda uzatvorená zmluva. Tá by mala stanovovať podmienky úhrad preddavku a jeho účel. Vyúčtovanie má právo subjekt verejnej správy realizovať po dohode s odberateľom. Je vhodné spomenúť, že preddavok je optimálnejšie uhrádzať v mesačných alebo štvrťročných intervaloch, aby mal subjekt verejnej správy garanciu plnenia zmluvných ustanovení týkajúcich sa platieb, čo je vhodné upraviť zmluvne. Samozrejme, záleží na zasielaní faktúr. Ak ide o mesačné fakturovanie, je vhodné, aby preddavok bol zúčtovaný mesačne na základe faktúry. Tým je zabezpečené, že subjekt verejnej správy nedrží prostriedky tretej strany bezdôvodne, ak tak nemá túto skutočnosť zadefinovanú v zmluve. V nadväznosti na preddavky od odberateľov možno spomenúť i spôsob účtovania výdavkov spojených s montážou či udržiavaním.

V súvislosti s preddavkami upozorňujem, že obce nemajú povinnosť vykonávať okrem základnej finančnej kontroly od roku 2016 v zmysle zákona o finančnej kontrole a audite i administratívnu finančnú kontrolu. Oblasť preddavkov (dodávateľských i odberateľských i zamestnaneckých) sa týka prevádzkových výdavkov, čo sa v subjektoch verejnej správy neoveruje administratívnou finančnou kontrolou, ktorej výstupom návrh správy (ak sa zistia nedostatky pri overovaní súladu s kritériami zákona o finančnej kontrole a audite) alebo správy (ak sa nedostatky nezistia). Vtedy zodpovedný zamestnanec za príslušný charakter finančnej operácie (za oblasť rozpočtu a oblasť poskytovania preddavku v zmysle zmluvného vzťahu) a nadriadený vedúci zamestnanec overí súlad s rozpočtom a zákonom č. 523/2004 Z. z. K takémuto overeniu základnou finančnou kontrolou je potrebné pripojiť svoj podpis (pozn. autora: nie je potrebný podpis vlastnoručný a rešpektuje sa i podpis, ktorý je predtlačený). Následne sa k výkonu základnej finančnej kontroly pripojí i meno a priezvisko a súhlas s vykonaním finančnej operácie a dátum skutočného overenia základnou finančnou kontrolou.

UCTO

Služba súvisiaca s montážou sa účtuje v zmysle ustanovenia § 58 ods. 2 a 5 ako modernizáciu (opravu a udržiavanie) a revíziu ako ostatné služby. Samotné účtovanie sa vykoná zápisom na nákladový účet 511 so súvzťažným zápisom na účet 321 s príslušným analytickým členením. Revízia sa vykoná v zmysle § 58 ods. 5 písm. i) opatrenia na nákladový účet 518 so súvzťažným zápisom na účet 321 s príslušným analytickým členením.

KLASIFIK

Výdavky na revíziu sa klasifikujú na číslo ekonomickej klasifikácie 637004 Všeobecné služby a výdavky na modernizáciu na príslušnú ekonomickú klasifikáciu 635 – Rutinná a štandardná údržba.

Stravné v základnej škole/materskej škole

Základnej škole ako rozpočtovej organizácii v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. sa priznáva právo hospodáriť s prostriedkami na základe schváleného rozpočtu zriaďovateľa a s príspevkami, či transfermi od iných osôb. Tieto prostriedky vedie organizácia mimo rozpočtu (pozn. autora: v prípade stravného má rozpočtová organizácia dve alternatívy, čo pričom najčastejšie sa využíva práve forma evidencie prostriedkov stravného od zákonných zástupcov detí na osobitnom účte. Upozornenie: do tejto oblasti sa nezaratúva stravné poskytované zamestnancom školy alebo iným odberateľom. V prípade iných odberateľov stravy (dôchodcovia, organizácia alebo neziskový sektor) ide o rozpočtovanú položku príjmového charakteru.

UCTO

Rozpočtová organizácia prijatý transfer (dar s účelovým alebo i neúčelovým charakterom) prijíma priamo na svoj príjmový rozpočtový účet (pozn. autora: takýto transfer môže byť prijatý i na účet zriaďovateľa, ktorý ho následne preposiela organizácii na výdavkový rozpočtový účet). Ak ale rozpočtová organizácia nepoužije v okamihu jeho prijatia prostriedky z predmetného transferu alebo daru, je povinná ho previesť samostatne na svoj osobitný príjmový účet pre doplnkové zdroje 221 (súvzťažne s účtom 261). Následne takýto transfer, či dar účtuje podľa výpisu z predmetného bankového účtu pri účtovaní na účet 261 súvzťažne v prospech účtu 221).

Klasifikácia v zmysle SK COFOG v oblasti stravovania a školstva

Príručka č. MF/008154/2015-411na zostavenie návrhu rozpočtu na roky 2016-2018 vydaná Ministerstvom financií Slovenskej republiky (pozn. autora: toho času je zverejnená už nová Príručka na rozpočtové roky 2017-2019 vo Finančnom spravodajcovi) zadefinovala, že subjekty verejnej správy používajú v procese zostavovania návrhov rozpočtov klasifikáciu výdavkov v zmysle vyhlášky č. 257/2014 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia výdavkov verejnej správy (SK COFOG) (ďalej len vyhláška č. 257/2014 Z. z.). Jej účinnosť bola stanovená od 1. januára 2015, a teda je povinnosťou subjektu verejnej správy, kam sa zaraďujú i obce, postupovať podľa klasifikácie (triedenia) výdavkov v zmysle vyhlášky. Touto vyhláškou sa zrušila vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č.195/2003 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia výdavkov verejnej správy. Subjekt verejnej správy výdavky smerujúce na oblasť školského stravovania zatrieďuje v zmysle prílohy k vyhláške ako klasifikáciu na 09.6.0 Vedľajšie služby v školstve. Subjekt verejnej správy klasifikuje výdavky na stravovanie žiakov materskej školy na podtriedu 09.6.0.1. Výdavky na stravovanie žiakov prvého stupňa základnej školy a druhého stupňa základnej školy klasifikuje ako 09.6.0.2 a 09.6.0.3. Zamestnancov školy, prípadne obecného úradu (ak je poskytovanie stravy definované ako povinnosť zamestnávateľa v pracovnom pomere) subjekt verejnej správy klasifikuje na podtriedu 04.1.2 - Všeobecná pracovná oblasť. Výdavky z funkčného hľadiska pre oblasť stravovania cudzích stravníkov v zariadení školského stravovania subjekt verejnej správy klasifikuje do podtriedy 04.9.0 - Ekonomická oblasť inde neklasifikovaná, a to z dôvodu, že príjem zo stravovania je príjmom organizácie.

UCTO

1. Platba stravného vopred:

Rozpočtová organizácia (základná škola) účtovanie stravného realizuje v súlade s ustanovením § 43 ods. 5. Opatrenie spomína, že prostredníctvom tohto účtu sa účtuje pohľadávka z obchodného vzťahu, a to súvzťažne s účtom výnosovým 602. Ak organizácia rozpočtuje prostriedky stravy a nevedie ich cez samostatný účet, môže použiť účet 318. Pri platbe vopred sa účtuje táto skutočnosť ako predpis zúčtovania preddavku za réžiu na účet 324 súvzťažne s účtom 318 (315, ak vedie samostatný účet). Odvod prostriedkov zriaďovateľovi (obce) sa uskutoční pri účtovaní na účet 602 súvzťažne s účtom 395 a skutočný odvod prostriedkov prostredníctvom účtu 395 súvzťažne s účtom 223. Odvod réžie (ako príjmu obce) sa účtuje ako náklad cez účet 588 súvzťažne s účtom 351. Skutočne realizovaný odvod týchto prostriedkov sa realizuje ako351 súvzťažne s účtom rozpočtovým 223. Vrátenie príjmov od zriaďovateľa sa účtuje ako príjem na účet 222 súvzťažne s účtom 351.

2. Skutočný odber v danom mesiaci kalendárneho roku:

Pri stravnom na základe skutočného odberu v mesiaci je účtovanie realizované cez účet 318 súvzťažne s účtom 602 a následne odvod (predpis) príjmu obci sa realizuje cez rovnaký účet 588 súvzťažne s účtom 351. Budúci odvod príjmu, a to ku dňu, kedy sa zostavuje účtovná závierka, rozpočtová organizácia účtuje ako o náklade na účet 589 súvzťažne s účtom 351. Potreba úhrady faktúry (RK 633011) za stravné v organizácii v budúcom roku sa môže zákonne riešiť v zmysle opatrenia, a to cez rezervy na nevyfakturované dodávky a služby (v prípade neexistencie faktúry v decembri, no pri jej očakávaní v budúcom roku) alebo predpisom ako náklad budúcich období. V prípade rozpočtovaných príjmov stravného je použitie prostriedkov obmedzené len na jeho nákup, a to vo výške, v akej rozpočet je kreovaný. Rozpočtovým presunom prostredníctvom zriaďovateľa je možné rozpočet výdavkov upraviť. Zároveň pri rozpočtovaní stravného (jeho vedenia cez rozpočtový účet) možno upozorniť na ustanovenie § 23 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. Podľa predmetného ustanovenia príjem zo stravy (ak sa neminú všetky prostriedky na nákup potravín) môže rozpočtová organizácia použiť i na iný účel, a to navýšením rozpočtu výdavkov. Rozpočtová organizácia tak koná na základe zúčtovania s rozpočtom zriaďovateľa a presunom prostriedkov prostredníctvom zriaďovateľa na účet rozpočtový výdavkový. Možno spomenúť, že práve vedenie stravného mimo rozpočtu, zjednodušuje presun prostriedkov a ich účel použitia v rámci rozpočtovej organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti orgánu územnej samosprávy.

Spôsob riešenia - účtovanie stravného zrážkou (vlastná réžia)

Organizácia účtuje o stravnom (v prípade skutočne odobratého množstva stravy a v prípade vedenia stravného v rozpočte alebo mimo rozpočtu) predpisom s použitím pohľadávkového účtu 315 súvzťažne s účtom 602. Zároveň príspevok zamestnanca na stravu po ukončení kalendárneho mesiaca účtuje prostredníctvom 333 súvzťažne s účtom 602. Príspevok zamestnávateľa bude účtovaný ako náklad prostredníctvom 527 súvzťažne s účtom 622. Príspevok zo sociálneho fondu je účtovaný prostredníctvom účtu 472 súvzťažne s účtom 395 a následne príjem prostriedkov ako príjem na bankový účet (v prípadne stravného vedeného v rozpočte cez účet 223) súvzťažne s účtom 395. Následne organizácia predpisom účtuje prevod prostriedkov réžie zriaďovateľovi, a to s použitím účtu 588 súvzťažne s účtom 351. Skutočný prevod sa účtuje s použitím účtu 351 súvzťažne s účtom 223.

Preplácanie výdavkov žiakom z rozpočtu školy

Samotná definícia hospodárenia s rozpočtovanými prostriedkami zakladá právo len na tie položky rozpočtu výdavkov, ktoré sú schválené zriaďovateľom a potrebné pre chod rozpočtovej organizácie. Preplatenie stravného a cestovných náhrad z rozpočtu základnej školy nie je bez právneho nároku v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. základnej škole povolené, a zároveň poskytnutím (použitím) verejných prostriedkov na predmetný účel sa definuje ako porušenie finančnej disciplíny, a to nehospodárnym nakladaním s verejnými financiami.

Úprava rozpočtu organizácie

V zmysle ustanovení zákona č. 523/2004 Z. z. normatívny právny akt definuje tri spôsoby zmien (úprav) schváleného rozpočtu. Najčastejším používaným je práve presun rozpočtových prostriedkov prostredníctvom rozpočtovej položky, ak je tento presun odôvodnený. Menej častým je povolené prekročenie limitu výdavkov. Charakteristickým znakom rozpočtového opatrenia povolené prekročenie limitu výdavku je, že pri jeho realizácii prichádza k zmene záväzných ukazovateľov v rozpočte kapitoly. Táto úprava môže znamenať zníženie rozpočtu výdavkov alebo jej zvýšenie. Druhým príkladom je mimoriadna udalosť, alebo podnet v zmysle nadriadeného orgánu (zriaďovateľa). Na základe menovaného teda povolené prekročenie limitu výdavkov môže odsúhlasiť jedine oprávnený orgán, pričom môže ísť o situáciu, kedy ide o presun rozpočtových prostriedkov. Tretím spôsobom je viazanie prostriedkov, ktoré zapríčiní časové viazanie na určitú dobu, pričom o tomto spôsobe úpravy rozpočtu rozhodne zriaďovateľ organizácie. Je potrebné spomenúť, že oba posledné spôsoby úpravy rozpočtu nevykonáva svojvoľne subjekt verejnej správy (rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti). Práve spomínané úpravy rozpočtu nadväzujú na zásadu povinného zúčtovania


 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: